Bratislava – mestská časť Rusovce: Rozdiel medzi revíziami

Rusovce sú spolu so susediacou mestskou časťou [[Čunovo|Čunovom]]m najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky [[Dunaj]] (resp. [[Vodné dielo Gabčíkovo|hrušovskou zdržou]]). Kataster na tomto území zasahuje do jedinečnej prírodnej rezervácie -  – [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]; nájdeme tu zaujímavé výtvory -  – Rusovské rameno a Rusovské jazero. Vďaka tomu sú Rusovce pomerne obľúbenou a vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

Počiatky osídlenia terajšieho územia Rusoviec siahajú do [[Bronzová doba|staršej bronzovej doby]] (2200 -  – 600 pred  Kr.). Na mieste tunajšieho cintorína boli objavené dve desiatky hrobov tzv. [[Wieselburská kultúra|wieselburskej kultúry]]. Okrem ľudských pozostatkov sa našla aj keramika a drobné bronzové predmety.

[[Obrázok:Gerulata.jpg|left|thumb|Pohľad na odkryté zvyšky rímskej vojenskej stanice [[Gerulata]]]]Pre územie dnešnej mestskej časti mimoriadne dôležité obdobie nastalo za vlády rímskeho cisára [[Traján|Trajána]]a (98 -  – 117), kedy sa Rusovce dostali pod bezprostredný vplyv [[Rímska ríša|Rímskej ríše]]. Cisár v roku 103 rozdelil dovtedajšiu provinciu [[Panónia (rímska provincia)|Panóniu]] na dve časti -  – Hornú (''Pannonia Superior'') a Dolnú (''Pannonia Inferior''), pričom hranica medzi nimi viedla severojužným smerom. Rusovce pripadli do Hornej Panónie, ktorú jej miestodržiteľ spravoval zo západne ležiaceho [[Carnuntum|Carnunta]]. Pre bezpečnosť rímskeho impéria mala dôležitý význam severná, [[Dunaj|dunajskádunaj]]ská hranica ríše. Neustále nájazdy výbojných [[Germáni|germánskych]] kmeňov (predovšetkým [[Markomani|Markomanov]] a [[Kvádi|Kvádov]]) mali za následok vybudovanie sústavy pohraničných vojenských táborov, nazvanej [[Limes Romanus]]. Jeden z nich vznikol aj na území dnešných Rusoviec. Podľa fragmentu pieskovcového oltára s votívnym nápisom z konca 2. storočia vieme, že dostal pomenovanie [[Gerulata]] (dokladom o existencii a pomenovaní rímskeho kastelu v dnešných Rusovciach je aj tzv. [[Peutingerova mapa|Peutingerova cestovná mapa]] z 13. storočia, zostavená na základe starovekých podkladov, obsahujúca cestnú sieť z [[Hispánia|Hispánie]] do [[India|Indie]]). Rímsky kastel Gerulata pretrval až do začiatku 5. storočia, kedy vrcholil tlak germánskych kmeňov na rímske hraničné opevnenia.

V 10. -  – 12. storočí na územie Uhorska prenikli príslušníci kmeňového zväzu [[Pečenehovia|Pečenehov]]. Ich pôvodnou domovinou bolo územie medzi riekou [[Volga]] a ústím [[Dunaj]]a. V roku 1036 utrpeli porážku od [[Kyjevská Rus|kyjevského]] kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava Múdreho]]. Časť pečenežských kmeňov sa dostala aj na územie Rusoviec, kde pôsobili ako strážcovia obchodnej cesty. Zrejme tu treba hľadať pôvod dnešného [[Maďarčina|maďarského]] pomenovania Rusoviec -  – ''Oroszvár'', t. j. Ruský hrad.

Potvrdením tejto teórie malo byť dielo historika, univerzitného profesora [[František Karol Palma|Františka Karola Palmu]] (1735 -  – 1787) ''Brevis Notitia Rerum Hungaricarum'' z roku 1770, v ktorom o pôvode názvu Rusoviec píše:

Podľa inej verzie názov je odvodený z osobného mena istého grófa Uroza, veliteľa jazdy uhorského kráľa [[Gejza II.|Gejzu II.]], ktorý toto územie získal darom od panovníka na jeseň roku 1145.

Menej prozaické je vysvetlenie [[Nemčina|nemeckého]] pomenovania Rusoviec -  – ''Karlburg'' (iné varianty ''Kerseburch'', ''Kerelburg'', ''Kerchenburg''), t. j. Karolov hrad, ktoré sa začalo v listinách objavovať v polovici 14. storočia. To historici dávajú do súvislosti s panovaním cisára [[Karol Veľký|Karola Veľkého]]. Podľa tradície cisárske vojská pri presune na nové pozície v dnešnom [[Taliansko|Taliansku]], po porážke [[Avari|Avarov]] v roku 796, prechádzali aj týmto územím.

Počnúc začiatkom 15. storočia začína história Rusoviec, kedy môžeme na základe poznatkov o majiteľoch panstva presne určiť rodové väzby. Rokom 1410 začína obdobie panstva šľachtickej rodiny Tompekovcov, ktorí sa ako majitelia opäť spomínajú v sedemdesiatych rokoch, po prechodnej držbe rodu Rozgoňovcov. V roku 1502 dostala donáciu na rusovské panstvo dcéra Magdalény Tompekovej a Ambrózia Jolatha de Paar, Uršuľa. Donácia sa vzťahovala aj ne jej deti a tak panstvo prešlo v roku 1518 na jej prostredného syna Štefana Josu. Na základe donácie kráľa [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. Habsburského]] prešli v roku 1557 Rusovce na Štefanovho syna Wolfganga, podžupana Mošonskej stolice. Aby uspokojil majetkové nároky svojich štyroch detí, Wolfgang v roku 1568 rozdelil panstvo na štyri diely. Pre budúcnosť Rusoviec mal veľký význam sobáš Wolfgangovej dcéry Heleny s príslušníkom zámožného rodu [[Zičiovci|Zičiovcov]], Jurajom.

[[Obrázok:Rusovce Kostol sv Víta06.jpg|right|thumb|[[Renesancia|Renesančný]] [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|Kostol svätého Víta]]]]Zičiovci (Zichy) pochádzajú zo [[Zalianska župa|Zalianskeho komitátu]] (v dnešnom juhozápadnom Maďarsku). I keď patrili k starým rodom, cestu k sláve nastúpili až v 17. storočí, keď Pavol (1598 -  – 1638) ako veszprémsky hlavný kapitán získal od kráľa [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda II. Habsburského]] dediny v okolí [[Komárno|Komárna]]. Slávu rodu založil Pavlov syn Štefan (I.) (1616 -  – 1693), predseda Uhorskej kráľovskej komory a župan Mošonskej stolice. Okrem toho, že v roku 1655 získal barónsky a v roku 1679 grófsky titul, začal používať aj druhý predikát „de Vásonkeö“ (podľa panstva dediny [[Nagyvázsony|Vásonkö]]). V roku 1646 kúpil rusovské panstvo a o desať rokov neskôr začal s prestavbou pôvodného hradu na [[Renesancia|neskororenesančný]] kaštieľ. Vrchol politickej kariéry dosiahol v roku 1690, keď sa stal kráľovským tavernikom. Po Štefanovej smrti, 15.3.1593, prešlo panstvo na jeho syna z druhého manželstva s Magdalénou Amade (zomr. 1714), Adama (1659 -  – 1701). Adamovým nástupcom sa stal syn Karol (1690 -  – 1741), pochádzajúci z druhého Adamovho manželstva s Teréziou Rozáliou rod. Jakusichovou (1674 -  – 1721).

Panstvo Zičiovcov znamenalo slávne obdobie v histórii obce. K významným predstaviteľom rodu patril gróf Emanuel Zichy-Ferraris (1808 -  – 1877), počas panstva ktorého dostal kašieľ výzor aký poznáme dnes, a jeho brat Felix (1810 -  – 1885). Felix bol posledným majiteľom Rusoviec z tohto rodu.

Poslednými majiteľmi sa v roku 1906 stali manželia Lónayovci -  – [[Štefánia Belgická|Štefánia]], vdova po následníkovi cisárskeho trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfovi]], a gróf Elemér. Tí ho vlastnili až do roku 1945, kedy pripadol štátu.

Do dejín Rusoviec významnou mierou zasiahli turecké výboje v 16. a 17. storočí. Prehratá [[Bitka pri Moháči|bitka pri Moháči]] priniesla o. i. veľký pohyb obyvateľstva v tejto oblasti. Zo severných oblastí [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] sa do strednej Európy presúvali masy predovšetkým [[Chorváti|chorvátskeho]] obyvateľstva. V rokoch 1515 -  – 1575 v celkom štyroch migračných vlnách na naše územie presídlilo podľa odhadov okolo stotisíc príslušníkov tohto národa. Postupne sa usádzali na opustených územiach a s pribúdajúcim časom dokonca vytlačili dovtedy dominujúce nemecké a maďarské obyvateľstvo. Chorváti priniesli na naše územie svojbytnú kultúru ako aj hospodárske zvyklosti a do súčasnosti patria k významnej národnostnej menšine žijúcej v tejto mestskej časti. Príchod Chorvátov znamenal premenu pôvodného charakteru obce na poľnohospodársku oblasť. [[Matej Bel]] v jednom zo svojich spisov z roku 1744 hovorí o prevažujúcom nemeckom a chorvátskom etniku medzi obyvateľmi Rusoviec.

V roku 1871 stratili Rusovce výsadné postavenie samostatnej obce a boli pričlenené do [[Maďarsko|maďarského]] okresu [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]]. Po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na základe [[Trianonská zmluva|Trianonskej zmluvy]] pripadli Rusovce spolu s [[Jarovce|Jarovcami]] a [[Čunovo|Čunovom]]m Maďarsku a boli včlenené do okresu [[Mosonmagyaróvár|Magyaróvár]].

V medzivojnovom období sa tri štvrtiny obyvateľstva Rusoviec hlásili k nemeckej národnosti a preto privítali nástup [[Nacizmus|nacizmu]] v [[Nemecko|Nemecku]]. Vojnové udalosti doľahli na obyvateľov obce veľmi ťažko. Okrem toho, že muži boli postupne odvedení do armády, obec, vzhľadom kna jej poľnohospodárskemupoľnohospodársky charakterucharakter, musela front zásobovať potravinami. V posledných mesiacoch vojny obec obsadilo nemecké komando a čoskoro nato sa tu na dlhé mesiace usadila [[Červená armáda]]. Zriadila si tu prechodnú stanicu počas presunu z [[Viedeň|Viedne]] a Bratislavy späť do vlasti.

Ani po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa nič nezmenilo na administratívnom postavení Rusoviec. Naďalej ostali súčasťou Maďarska. Zmenu priniesla až [[Parížske zmluvy (1947)|Parížska mierová konferencia]] z 29. júla -  – 13. októbra 1946, ktorá prijala rozhodnutie v neprospech Maďarska o postúpení obcí Rusovce, Jarovce a Čunovo (vrátane ich katastrálnych území) [[Československá republika|Československej republike]]. Toto uznesenie bolo v [[Paríž]]i podpísané 10. februára nasledujúceho roku a v praxi sa zrealizovalo 15. októbra 1947, kedy boli tieto tri obce pričlenené k Československu. V tom čase žilo v Rusovciach 907 obyvateľov.

Na katastrálnom území Rusoviec nachádzame viacero zaujímavých historických pamätihodností, z ktorých dve najvýznamnejšie -  – pozostatky [[Staroveký Rím|rímskeho]] kastelu [[Gerulata]] a neogotický [[Kaštieľ v Rusovciach|kaštieľ]] s areálom -  – sa dostali do zoznamu chránených [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V|kultúrnych pamiatok]]. V roku 1990 boli Rusovce vyhlásené za pamiatkovú zónu.

* niekoľko pamiatok drobnej architektúry -  – stĺp s Pietou z roku 1742, morový stĺp z roku 1719 postavený pred Kostolom svätej Márie Magdalény, kópia rímskej stély (pri hlavnej ceste), tri prícestné kríže

[[Obrázok:Rusovce 16 01.jpg|thumb|Výpravná budova [[Železničná stanica Rusovce|železničnej stanice]]]]Rusovce sú dopravne napojené cestnou a železničnou sieťou. Premávajú tu autobusy mestskej hromadnej dopravy č. 90, 91, 191 a 801 (medzištátna linka do maďarskej Rajky) a nočná linka N91.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ba/cestovny-poriadok/zastavka/2530/Gerulata-Miestny-urad-Rusovce.html </ref> Okrem MHD sú Rusovce obsluhované aj prímestskými autobusmi prevádzkovanými SAD Dunajská Streda.<ref>http://www.sadds.sk/files/201413.pdf </ref> Cez mestskú časť prechádza štátna cesta č. 2 spájajúca Bratislavu s [[Maďarsko|Maďarskou republikou]] (cez hraničný prechod Rusovce -  – [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]]). Alternatívne cestné spojenie je [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] (cez diaľničný zjazd pri mestskej časti [[Jarovce]]).

Cez Rusovce prechádza železničná trať č. 132 Bratislava -  – [[Železničná stanica Rusovce|Rusovce]] -  – Rajka (MÁV). Nachádza sa tu aj železničná stanica. Osobná doprava na tejto trati je momentálne zastavená.<ref>http://www.zsr.sk/slovensky/cestovny-poriadok-2014-2015.html?page_id=3404 </ref>