Rudolf Šiška: Rozdiel medzi revíziami

Rudolf Šiška sa narodil 26. októbra 1929 v Čeľadinciach v okrese Topoľčany Štefanovi Šiškovi a Anne, rodenej Krošlákovej. Vyrastal spolu so sestrou Paulínou v Čeľadinciach, kde vychodil ľudovú školu, neskôr maturoval na gymnáziu v [[Topoľčany|Topoľčanoch]]. Jeho snom bola učiteľská práca, a tomu venoval svoje celoživotné úsilie.

V roku 1949 po maturite nastúpil učiť na základné školy v [[Solčany|Solčanoch]], [[Preseľany|Preseľanoch]] a [[Bošany|Bošanoch]], kde pracoval ako učiteľ a zástupca riaditeľa školy. Slovenčinu učil aj v [[Oponice|Oponiciach]]. Popri učiteľskej práci aktívne publikoval a zároveň študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave - slovenský a ruský jazyk. Spromoval v roku 1961. V čase štúdia sa zapojil do honorovanej súťaže o názov regionálnych novín v Topoľčanoch. Podal návrh ''Náš dnešok'', vďaka čomu súťaž vyhral. A hoci na podnet okresného tajomníka sa však názov novín zmenil na ''Socialistický dnešok'', Rudolf Šiška získal honorár päťdesiat korún.

Za katedrou bol šťastný a v roku 1965 dostal Rudolf Šiška ponuku rozdávať svoje skúsenosti z vyučovania slovenského jazyka a gramatiky na Pedagogickej fakulte. Túto ponuku prijal a s rodinou sa presťahoval do [[Nitra|Nitry]]. Učil, písal, publikoval v odborných časopisoch aj regionálnych novinách, robil výskumy metodiky vyučovania gramaticky na viacerých školách, a to až do roku 1972, kedy musel z kádrových dôvodov svoju milovanú prácu a svojich žiakov opustiť.

Prežíval veľmi ťažké životné obdobie. Pracoval ako nočný strážnik v Družstve invalidov a v ďalších podnikoch. V tomto období vytvoril väčšinu svojej básnickej tvorby a učil sa cudzie jazyky. Zveršoval bájky Ezopa, preložil a zveršoval Krylovove, Lessingove, La Fontainove bájky, písal vlastné bájky, glosy. A hoci ho postihol aj zákaz publikovať, tvoriť neprestal a venoval sa aj odbornej tvorbe a metodike. Na [[Univerzita Konštantína Filozofa|Univerzitu Konštantína Filozofa]] sa vrátil opäť až po 20 rokoch vďaka politickej rehabilitácii. Zas pokračoval vo svojej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej práci, aktívne roky za katedrou mu však v tomto období už uplynuli veľmi rýchlo. V roku 1996 odišiel do dôchodku.

V roku 1957 sa Rudolf Šiška oženil s Jolanou Šiškovou, rodenou Krošlákovou. V manželstve sa im narodili dve dcéry - Ľudmila a Janka. Podľa možností viedol aktívny život, chodil do divadla, na spoločenské akcie súvisiace s mestom a ''Nitrianskymi novinami'', v ktorých od roku 1992 pôsobil ako prvý korektor a odborný konzultant pravopisných javov. Aktívne sledoval aj spoločenské a športové dianie. Okrem toho sa vo voľnom čase venoval svojej záhradke. Mal aj priateľov, ktorí ho nesklamali ani v ťažkých časoch po roku 1968. Celý život sa tešil z dlhoročnej úcty svojich žiakov.

V posledných rokoch života mu už ubúdalo síl, ale tvorivý zostal aj na sklonku života. V roku 2012 vyšla jeho posledná knižka ''Rozprávkové šibalstvá'', ktorú minulý rok poslal do povodňami postihnutej Vojvodiny ako súčasť zbierky humanitárnej pomoci.