Počítač: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 4:
[[Súbor:Suoritin Intel Pentium 100MHz.jpg|thumb|Srdce dnešných počítačov tvorí [[procesor]] (CPU, na obrázku).]]
'''Počítač''' ({{vjz|eng|computer}}), je zariadenie alebo [[stroj]] na realizáciu [[výpočet|výpočtov]] alebo riadenie operácií vyjadriteľných [[číslo|číselnými]] alebo [[logika|logickými]] výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. Počítač LEO s programom v pamäti postavený v J. Lyons and Co. vo Veľkej Británii bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako IBM postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie mikroprocesora v sedemdesiatych rokoch umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V osemdesiatych rokoch bol popularizovaný osobný počítač na mnohé úlohy, vrátane knihovníctva, písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane tabuľkových výpočtov.ované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne [[programovanie|programovaním]]), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri [[modelovanie]]). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva [[veda o počítačoch]] alebo [[počítačová veda]]. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva [[informatika]].
Řádek 83 ⟶ 87:
==== Všeobecné počítače ====
Z definície, všeobecný počítač môže riešiť akýkoľvek algoritmizovateľný problém vyjadriteľný v rámci praktických obmedzení určených kapacitou pamäte, veľkosťou programu, rýchlosťou vykonania programu a spoľahlivosti stroja. [[Alan Turing]] v roku [[1934]] dokázal, že všeobecný počítač po zadaní správneho programu môže [[emulácia|emulovať]] správanie akéhokoľvek iného všeobecného počítača. Tento [[matematický dôkaz]] bol čisto teoretický, keďže v tej dobe
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].stoval žiaden všeobecný počítač. Dôsledky dôkazu sú však zásadného charakteru; napríklad ktorýkoľvek súčasný všeobecný počítač by bol schopný emulovať, hoci pomaly, akýkoľvek všeobecný počítač, ktorý môžeme skonštruovať v budúcnosti.Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. [[ENIAC]] mal pôvodne počítať [[balistika|balistické]] tabuľky pre [[delostrelectvo]], ale počítal aj [[neutrón]]ové hustoty prierezu pri návrhu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIR Mk I]], prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]], napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavený počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].
Počítače so schopnosťami všeobecného počítača sa nazývajú [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] a tento stav sa používa ako prahová možnosť schopností súčasného počítača. Definícia je však problematická. Pre niekoľko počítacích strojov triviálnej konštrukcie bola dokázaná turingova úplnosť. [[Počítač Z3]], ktorý vyvinul v roku [[1941]] [[Konrad Zuse]] bol prvým počítačom, ktorému bola dokázaná turingova úplnosť (v roku [[1998]]). Hoci je Z3 a iné rané zariadenia sú turingovo úplné, sú ako počítače nepraktické. Spadajú do oblasti, ktorá sa žartom prezýva Turingova dechtová diera<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| |||