Viktor Preiss: Rozdiel medzi revíziami

'''Viktor Preiss''' (* [[13. marec]] [[1947]] [[Praha]], [[Česko]]) je český [[herec]].

Pochádza z divadelníckej rodiny. Jeho matka Jindřiška Gabriela Preissová vystupovala v Dismanovovom detskom rozhlasovom súbore, s Českým speváckym zborom, pôsobila ako hlásateľka [[Česko-slovenský rozhlas|ČeskoslovenskéhoČesko-slovenského rozhlasu]] i [[Česko-slovenská televízia|ČeskoslovenskejČesko-slovenskej televízie]], naa v [[Divadlo (umenie)|divadle]] ako členka zájazdového ''Vesnického divadla''.

Detstvo prežil v pražskom [[Karlín (Praha)|Karlíne]], študoval říčanskéna gymnázium[[Říčany|říčanskom]] gymnáziu, kde písal a kreslil pre školský časopis, venoval sa recitácii a účinkoval v ochotníckom krúžku, chvíľku sa chcel stať novinárom, ale jeho rozhodnutie zlomil kamarát Miroslav Masopust, pod ktorého vplyvom sa prihlásil na štúdium na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení|DAMU]]. V roku [[1969]] absolvoval aj pod vedením [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorov]] [[Vlasta Fabiánová|Vlasty Fabianovej]] a Karla Patouša úlohou Franciho v [[František Langer|Langerovej]] ''Periférii'' (réžia [[Jan Kačer]]). Na DAMU sa zoznámil s Janou Drchalovou, s ktorou sa hneď po štúdiách oženil ([[Jana Preissová]] - [[Divadlo Na zábradlí]], [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]]). Vychovali spolu dvoch synov [[Martin Preiss|Martina]] a Jana. Martin sa tiež venuje herectvu.

Pauza netrvala ani mesiac, keď sa ozvalo [[Divadlo na Vinohradech]] s nemenej kvalitnými kolegami, takáto ponuka sa neodmieta. Prvou inscenáciou v ktorej sa Viktor Preiss objavil, boli Schillerovi Lúpežníci (réžia Jiří Dalík, 1984). K postavám, ktoré tu vytvoril patrí Svidrigajlov - ''Zločin a trest'' (réžia [[Jaroslav Dudek]], 1984), Bertrand - ''Generálka'' ([[Evald Schorm]], 1986), skúška psychických i fyzických síl Cyrano - ''Cyrano z Bergeracu'' (Jaroslav Dudek, 1986, alternácia s [[Jaromír Hanzlík|Jaromírom Hanzlíkom]]), minister + Franz Josef - ''Jedna jar v Paríži, alebo Krvavá Henrietta'' (Jaroslav Dudek, 1987), Höfgen - ''Urmefisto'' (Jan Kačer, 1988), Záviš - ''Záviš z Falkenstejna'' ([[Jan Kačer]], 1989), Keržencev - ''Úbohý vrah'' (Luboš Pistorius, 1991), Argan - ''Zdravý nemocný'' (Jaromír Pleskot, 1992), Patron Fortunato - ''Poprask na lagúne'' (Ladislav Smoček, 1994), Plukovník - ''Jacobowski a plukovník'' (Jiří Menzel, 1995), Viktor/Butón - ''Chrobák v hlave'' ([[Jiří Menzel]], 1996) a Don Quijote - ''Muž z La Manchy'' ([[Tomáš Töpfer]], 1997), ktorého o dva roky neskôr stvárnil, opäť v réžii Tomáša Töpfera, aj v z trosiek zrodenom Divadle Na Fidlovačce. V tom istom divadle sa Viktor Preiss toho istého roku ujal réžie predstaveniepredstavenia [[Vzhůru do Pelhřimova! aneb Tažní ptáci]], zaujímavosťou vedľa réžia je aj to, že okrem réžie si sám textoval piesne. Ale ako herec vo vinohradskom divadle nezaháľal, prichádzali ďalšie úlohy v zvučných hrách: Don Marzio - ''Spievajúce Benátky'' (Jiří Menzel, 1999), Shylock - ''Kupec benátsky'' (Zdeněk Kaloč, 2000), Ján Plantagenet - ''Král Ján'' (Jiří Menzel, 2001), James Hacker - ''Iste, pán minister'' ([[Martin Stropnický]], 2006).

Výpočet divadelných rolí je úctyhodný, nemenej obsiahly je aj počet postáv vytvorených vo filme, najmä potom v televízii. Ak sa v slávnom seriáli [[F.L.Věk]] z roku [[1971]] Viktor Preiss len mihol, potom vo filme [[Milenci v roce jedna]] (1973) predstavoval spolu s [[Marta Vančurová|Martou Vančurova]] jednu z hlavných postáv. Kto by si nepamätal slávneho, aj keď trochu rozmaznaného hokejistu Přemysla Rezka z [[Nemocnice na kraji města]] (1977, 2007), vypočítavého správcu v rozprávke [[S čerty nejsou žerty]] (1984), grófa Kronberga zo [[Svatba upírů|Svatby upírů]] (1993), alebo Viktora vo filme ''Andělské oči'' (1994)? Jeden čas si zaZa svoje príležitosti v životopisných filmoch vyslúžil prezývku bustař (Veronika, Těžká hodina, Měsíční tónina), napriek tomu sa nedá povedať, že by postavy Viktora Preissa boli jednotvárne, z tzv. šuplíku, ich rozsah a register je obrovský. Doktor Kazisvět ([[Malostranské povídky]], 1984), Ohnivák ([[Pan Tau]], 1988), bláznivý vedec v ešte bláznivejšiebláznivejšej komédii Stačí stisknout (1989), vyšetrovateľ (Milostivé léto, 1991), manžel praštenýudretý paličkou ([[Draculův švagr]], 1996), z nedávnej dobynedávno potom účasť na skvostoch režisérov Hášu, Kleina, Stracha, Polišenského, Svěráka a predovšetkým Zdeňka Zelenku: [[Legenda Emöke]], Záhadná pani Savageová, [[Báječná léta pod psa]], Arrowsmith, Ex offo, Pani Piperová zasahuje, [[Tmavomodrý svět]], Drobečky z perníku, Manželka Ronalda Sheldona, Vyvraždění rodiny Greenů, [[Brouk v hlavě]], Lakomec, In nomine Patris, [[Všechno nejlepší]], [[Operace Silver A]], [[Četnické humoresky]], Kanadská noc. Stal sa tiež zanieteným sprievodcom po pražských vežiach v dokumente Bedřicha Ludvíka ''Praha, město veží''.