Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
typo gram, replaced: - → – (4), 2009-026 → 2009 – 026 (17), vadn → chybn, dopis → list, Závada → Porucha, navýšil → zvýšil, vo vnútri → vnútri, replaced: → (4) |
||
Riadok 17:
| typ_dráhy =
| výška = {{km|600|m}}
| doba_obehu = 97
| obežná_rýchlosť =
| typ_ďalekohľadu = reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený
Riadok 28:
| prístroj_1_vlastnosti = infračervená kamera/spektrometer
| prístroj_2_názov = [[Advanced Camera for Surveys|ACS]]
| prístroj_2_vlastnosti = prehliadková kamera (čiastočne
| prístroj_3_názov = [[WFC3]]
| prístroj_3_vlastnosti = širokouhlá kamera
Riadok 39:
|}}
[[Súbor:HubbleExploded-slovak.png|thumb|right|Schéma s popisom častí Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]
'''Hubblov vesmírny ďalekohľad''' (skratka HST, z [[angličtina|angl.]] ''Hubble Space Telescope''; niekedy sa používa len skrátený názov ''Hubble'') je [[ďalekohľad]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. Pretože je umiestnený mimo [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]], získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený [[Discovery (raketoplán)|raketoplánom Discovery]] pri misii [[STS-31]] v roku [[1990]]. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách [[astronómia|astronómie]]. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol [[astronóm
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné [[zrkadlo]] má sférickú [[Optická chyba|aberáciu]]. Po servisnej misii [[STS-61]] v roku [[1993]] sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky.
Riadok 52:
=== Návrhy a predchodcovia ===
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5
Spitzer zasvätil veľkú časť svojej kariéry tomu, aby bol vesmírny ďalekohľad vyvinutý. V roku [[1962]] správa americkej [[Národná akadémia vied|Národnej akadémie vied]] odporučila vývoj vesmírneho ďalekohľadu ako časť [[vesmírny program|vesmírneho programu]] a v roku [[1965]], bol Spitzer vymenovaný do čela komisie, ktorá mala za úlohu definovať [[veda|vedecké]] ciele pre veľký vesmírny ďalekohľad.
Riadok 60:
| title = Solar Ultraviolet Spectrum to 88 Kilometers
| publisher = American Physical Society - Phys. Rev (odborný časopis) (volume 70, číslo 9-10)
| pages = 781
| language = Anglicky
}}</ref> [[Slnečné observatórium]] obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku [[1962]] [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] ako časť vesmírneho programu [[Ariel (družica)|Ariel]] a v roku [[1966]] svet zažil vypustenie prvého [[Obiehajúce astronomické observatórium|Obiehajúceho astronomického observatória]] (OAO) vesmírnou agentúrou [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Batéria misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 uskutočňovala ultrafialové pozorovania hviezd a [[galaxia|galaxií]] od jej štartu v roku [[1968]] až do roku [[1972]], ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka.
Riadok 67:
=== Hľadanie prostriedkov ===
Pokračujúci úspech programu OAO podporil zväčšujúci sa [[konsenzus]] medzi astronomickou komunitou, že Veľký vesmírny ďalekohľad (skratka LST – z anglického originálneho názvu Large Space Telescope) by mal byť hlavným cieľom. V roku [[1970]] NASA vytvorila dve komisie: Jednu pre konštrukčnú časť projektu vesmírneho teleskopu, a druhú pre stanovenie vedeckých cieľov projektu. Po ustanovení komisií, sa NASA stretla s ďalšou prekážkou: Zohnať [[financie]] pre ďalekohľad, ktorý mal byť oveľa drahší ako ktorýkoľvek teleskop na zemskom povrchu. [[Kongres]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] sa pýtal na mnohé aspekty navrhovaného rozpočtu pre teleskop a vynútil si škrty v rozpočte pre plánovacie fázy, ktoré sa v tom čase skladali z veľmi detailných štúdií potenciálnych nástrojov a technického vybavenia pre ďalekohľad. V roku [[1974]] škrty vo [[verejné výdavky|verejných výdavkoch]] podnietené prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]] viedli Kongres k zrušeniu celého financovania projektu vesmírneho teleskopu.<ref>Spitzer, ''History of the Space Telescope'', pp. 33
Odpoveďou na tento krok bol v [[Spojené štáty|USA]] začiatok celonárodného lobbistického úsilia za ďalekohľad koordinovaného astronómami. Mnohí astronómovia sa stretli s kongresmanmi a [[senátor]]mi osobne a popri tom sa organizovali kampane v písaní listov zodpovedným štátnikom. [[Národná akadémia vied]] vydala správu zdôrazňujúcu potrebu vesmírneho teleskopu až nakoniec Senát Spojených štátov súhlasil s priznaním polovice čiastky, ktorú pôvodne kongres zamietol.
Riadok 82:
Spoločnosť Perkin Elmer navrhovala dômyselné, [[počítač]]om riadené leštiace stroje, ktoré by vybrúsili zrkadlo do požadovaného tvaru. Ak by nastali komplikácie, poveril tím konštruktérov firmu [[Kodak]], aby zostrojila záložné zrkadlo brúsené tradičnými brúsnymi technikami. Toto zrkadlo bolo vystavené v [[Smithsonovom inštitúte]].<ref>HUBBLE SPACE TELESCOPE STAND-IN GETS STARRING ROLE. [[21. september]], [[2001]]. http://www.gsfc.nasa.gov/news-release/releases/2001/h01-185.htm</ref> Dnes toto zrkadlo používa teleskop s priemerom 2,4 metra v [[Magdalena Ridge Observatory]]. Výroba zrkadla spoločnosťou Perkin Elmer začala v roku [[1979]]. Použili pri nej nízkorozťažné [[sklo]].
Brúsenie zrkadiel začalo v roku [[1979]] a pokračovalo až do mája [[1981]]. Aby bola hmotnosť zrkadla čo najmenšia, pozostávalo z dvoch častí hrubých jeden palec, medzi ktorými sa nachádzala mriežka so štruktúrou [[včelí plást|včelieho plástu]]. NASA v tom čase preverovala manažérsku štruktúru Perkin Elmer. Brúsenie sa začalo posúvať oproti plánu a presahovať rozpočet. Z dôvodu šetrenia financií NASA zastavila práce na zrkadle a presunula dátum štartu ďalekohľadu na október [[1984]]. Zrkadlo bolo dokončené do konca roku [[1981]] pridaním odrazovej vrstvy hliníku s hrúbkou 75
Prehlbovali sa pochybnosti o schopnosti účasti Perkin Elmer na projekte tejto dôležitosti. NASA odložila dátum štartu ďalekohľadu až na apríl [[1985]]. Sklz v projekte sa zväčšoval rýchlosťou asi o štvrtinu za mesiac a niekedy oneskorenie dosiahlo hodnoty 1:1. NASA bola nútená odložiť dátum štartu až na 1. marca a potom na august 1986. Do tohto okamihu sa úplný rozpočet projektu
=== Usporiadanie vnútra komplexu ďalekohľadu ===
Riadok 97:
HST niesol na palube pri štarte päť vedeckých prístrojov: ''Wide Field and Planetary Camera'' (WF/PC), ''Goddard High Resolution Spectrograph'' (GHRS), ''High Speed Photometer'' (HSP), ''Faint Object Camera'' (FOC) a ''Faint Object Spectrograph'' (FOS). WF/PC slúžilo ako zariadenie s vysokým rozlíšením zobrazovania primárne určené pre pozorovania v optickej oblasti spektra. Mohlo pracovať v dvoch režimoch, pričom v prvom malo jeho zorné pole veľkosť 2,7 x 2,7 oblúkových minút a v druhom 1,2 x 1,2 oblúkových minút. Prvý režim slúžil na sledovanie vzdialenejších objektov, druhý na sledovanie bližších telies (napr. [[planéta|planét]]). Skonštruovalo ho [[Jet Propulsion Laboratory]] pri NASA a zakomponovalo doň sadu 48-ich filtrov izolujúcich [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]] s osobitným astrofyzikálnym významom. Prístroj obsahoval 8 [[Nábojovo viazaná štruktúra|CCD]] [[čip]]ov, pričom každá z oboch kamier využívala presne polovicu čipov. Wide Field Camera (WFC) pokrývala uhlovo väčšie pole na úkor nižšieho rozlíšenia, Planetary Camera (PC) robila snímky pomocou efektívnejšej a väčšej [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovej vzdialenosti]] <!-- (?) --> než čipy u WFC, čím dosiahla väčšie priblíženie.
GHRS bol [[spektrograf]] určený na snímanie objektov v ultrafialovej časti spektra. Vyrobilo ho Goddardovo centrum vesmírnych letov a samotné zariadenie bolo schopné dosiahnuť spektrálne rozlíšenie s hodnotou 90 000.<ref>{{cite journal |author=Brandt J.C. ''et al'' |year=1994 |title=The Goddard High Resolution Spectrograph: Instrument, goals, and science results |journal=Publications of the Astronomical Society of the Pacific |volume=106 |pages=890
Posledným prístrojom na palube bol HSP. Navrhnutý a vyrobený bol na Wisconsinsko-Madisonskej univerzite. Mal za úlohu pozorovať [[premenná hviezda|premenné hviezdy]] a ostatné objekty, ktoré menia svoju jasnosť, v ultrafialovom a viditeľnom spektre. Meral rýchle zmeny svetelného toku a [[polarizácia svetla|polarizáciu svetla]]. Dokázal vykonať naraz takmer 100 000 meraní za sekundu s fotometrickou presnosťou približne 2 % alebo aj lepšou.<ref>Bless R.C., Walter L.E., White R.L. (1992), ''High Speed Photometer Instrument Handbook'', v 3.0, STSci</ref>
Riadok 108:
|editor=D.W. Kurtz (ed.)
|publisher=Cambridge University Press
|pages=strany: 333
|url=http://adsabs.harvard.edu/abs/2005tvnv.conf..333B }}</ref>
=== Pozemná kontrola ===
[[Vedecký inštitút Vesmírneho ďalekohľadu]] (STScI) je zodpovedný za vedeckú prevádzku ďalekohľadu a doručovanie dátových produktov astronómom. STScI riadi [[Asociácia univerzít pre výskum v astronómii]] (AURA) a samotný inštitút sa nachádza v areáli [[Univerzita Johna Hopkinsa|Univerzity Johna Hopkinsa]] v [[Baltimore]], v štáte [[Maryland]], ktorá spolu s ostatnými tridsiatimi dvoma univerzitami a siedmimi medzinárodnými pobočkami tvorí konzorcium AURA. STScI bol založený v roku [[1983]] po boji medzi NASA a vedeckou komunitou. NASA sa snažila udržiavať túto činnosť v rámci svojich štruktúr, ale vedecká obec chcela činnosť vykonávať na akademickej pôde.<ref>Dunar, pp. 486
[[Súbor:Diagram of Hubble's orbit.jpg|thumb|right|Kvôli nízkej obežnej dráhe zakrýva Zem množstvo vesmírnych objektov počas obehu ďalekohľadu.]]
Riadok 128:
Nakoniec, po [[STS-26|obnovení prevádzky vesmírneho programu]] v roku [[1988]], sa štart ďalekohľadu naplánoval na rok [[1990]]. [[24. apríl]]a 1990 úspešne vyniesla ďalekohľad na obežnú dráhu misia STS-31 pomocou raketoplánu Discovery.<ref>{{cite web |url=http://science.ksc.nasa.gov/shuttle/missions/sts-31/mission-sts-31.html |title=STS-31 |publisher=NASA |accessdate=2008-04-26}}</ref>
Z pôvodnej odhadovanej sumy 400 miliónov dolárov, stálo budovanie ďalekohľadu dosiaľ viac než 2,5 miliardy dolárov. Súhrnná cena sa do dnešného dňa odhaduje na niekoľkonásobok konštrukčnej ceny, pričom výdavky Spojených štátov amerických sa pohybujú v rozmedzí 4,5 miliardy až 6 miliárd dolárov a európsky finančný príspevok sa odhaduje na 593 miliónov € (odhad k roku [[1999]]).<ref>{{cite web |url=http://www.spacetelescope.org/about/faq.html |title=The European Homepage for the NASA/ESA Hubble Space Telescope
== Problémy ďalekohľadu ==
Riadok 139:
| volume = XXI
| issue = 6
| pages = strany: 159
| issn=}}</ref>
Riadok 148:
Analýza obrázkov ukázala, že príčinou problému je chybne vybrúsené primárne zrkadlo. Napriek tomu, že išlo pravdepodobne o dovtedy najlepšie vytvarované zrkadlo a jeho odchýlka od ideálneho tvaru nepresahovala predpísanú odchýlku jednej šesťdesiatpätiny [[vlnová dĺžka svetla|vlnovej dĺžky svetla]], bolo na svojich okrajoch príliš ploché a odchyľovalo sa až o 2,3 [[mikrometer|mikrometra]] od požadovaného tvaru. Výsledkom bola vážna [[Optická chyba|sférická aberácia]], chyba, pri ktorej sa svetlo odrazené z okrajov zrkadla sústreďuje v inom bode ako svetlo odrazené od stredu zrkadla.<ref>Tatarewicz, SP-4219, p. 375.</ref>
Závažnosť chyby zrkadla závisela na druhu pozorovaní, ktoré ďalekohľad vykonával. Obrázky jasných objektov a [[spektroskopia|spektroskopické pozorovania]] neboli chybou takmer vôbec ovplyvnené, pretože stredná časť zrkadla bola vybrúsená v požadovanom tvare. Ďalekohľad sa však nedal použiť pri snímaní matnejších a slabších objektov alebo pri snímaní obrázkov s vysokým kontrastom. Znamenalo to, že nebolo možné rozbehnúť takmer žiadny [[kozmológia|kozmologický]] program, pretože práve takýto program si vyžaduje snímkovanie matných objektov. Napriek tomu aj počas prvých troch rokov misie bol Hubblov vesmírny ďalekohľad schopný vykonať množstvo produktívnych pozorovaní. Astronómovia používali na optimalizovanie výsledkov pozorovaní dômyselnú techniku spracovávania obrázkov (napr. [[dekonvolúcia|dekonvolúciu]]), pretože sa pomerne rýchlo podarilo chybu identifikovať a zmenšiť tak jej dopad na kvalitu snímok.<ref>Dunar, pp. 514
NASA sa vďaka tejto nepríjemnej chybe, ktorá pomerne drasticky degradovala jej renomé a profesionalitu, stala terčom ostrej kritiky a sarkastických vtipov. Hubblov teleskop bol zobrazený v roku [[1991]] v komédii ''Bláznivá strela 2 1/2: Vôňa strachu'' ako kolosálny neúspech po boku [[Titanic (parník)|Titanicu]], [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburgu]] a Edselu (veľmi neúspešného amerického modelu automobilu od automobilky Ford).
Riadok 160:
| publisher = Computer Press
| isbn = 80-251-0264-5
| pages = strany: 134
}}</ref> Počas leštenia zrkadla analyzovala spoločnosť Perkin-Elmer jeho povrch dvomi ďalšími zariadeniami na zmeranie presného tvaru zrkadla a obe zhodne naznačovali, že zrkadlo má sférickú aberáciu. Spoločnosť však ignorovala výsledky testov, pretože sa domnievala, že prvý test, uskutočnený primárnym prístrojom hlásiacim správny tvar zrkadla, bol presnejší než druhý.<ref>Dunar, p. 512.</ref>
Komisia obvinila v prvom rade spoločnosť Perkin-Elmer. Vzťahy medzi NASA a Perkin-Elmer boli veľmi napäté už počas konštruovania celého komplexu ďalekohľadu kvôli časovému sklzu v pláne práce a predražovaniu výstavby. NASA zistila, že Perkin-Elmer nepovažuje výrobu zrkadla za svoju kľúčovú úlohu a spoločnosť si navyše bola istá tým, že NASA nezverí túto úlohu inej spoločnosti, keď sa už začalo leštenie zrkadla. Kým komisia ostro kritizovala spoločnosť Perkin-Elmer za takéto prešľapy, NASA si vyslúžila kritiku za to, že sa spoľahla na výsledky testu kontroly kvality len z jedného prístroja.<ref>Allen report, strana 9
==== Návrh riešenia ====
Riadok 183:
[[Súbor:Hubble on the payload bay just prior to being released by the STS-109 crew.jpg|thumb|right|Hubble spojený s nákladovým priestorom raketoplánu ([[STS-109|štvrtá servisná misia]])]]
=== Servisná misia 1 ===
Ďalekohľad bol od prvopočiatku skonštruovaný tak, aby mohol byť pravidelne udržiavaný. Ale potom, čo sa objavili problémy so zrkadlom, ukázala prvá servisná misia, že astronauti budú nútení vykonať sériu dodatočných úprav a inštaláciu korekčnej optiky. Sedem astronautov vybraných pre prvú servisnú misiu absolvovalo tréning v používaní veľkého množstva špeciálneho náradia potrebného na opravu Hubblovho teleskopu.<ref>Tatarewicz, SP-4219, str. 384
Medzi najpodstatnejšie úpravy patria výmena vysokorýchlostného fotometra za "balíček" korekčnej optiky ''COSTAR'' a výmena ''WFPC'' (Wide Field and Planetary Camera) za ''WFPC2'' s interným korekčným optickým systémom. Ďalej došlo k výmene riadiacej elektroniky solárnych panelov, štyroch gyroskopov, dvoch elektronických kontrolných jednotiek a dvoch magnetometrov. Tiež bol vylepšený [[software]] palubných počítačov a Hubble bol potom presunutý na vyššiu obežnú dráhu, pretože v priebehu 3 rokov sa ďalekohľad priblížil k zemskej atmosfére a hrozilo, že by do nej vnikol a zhorel.<ref>{{Cite web
Riadok 190:
|publisher = NASA
|accessdate =2008-04-26 }}</ref>
[[13. január
| author = Trauger, Ballester, Burrows, Casertano, Clarke, Crisp aj.
| title = The on-orbit performance of WFPC2
Riadok 198:
| publisher = Astrophysical Journal Letters
| language = Anglicky
}}</ref> Táto servisná misia bola jednou z najkomplexnejších misií, aké boli kedy podniknuté. V priebehu piatich dlhých [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupov do otvoreného vesmíru]] astronauti vykonali množstvo úprav
=== Servisná misia 2 ===
Riadok 232:
| publisher = NASA
| language = Anglicky
| pages = 5
}}</ref>
Riadok 250:
Ďalšia oprava bola naplánovaná na február 2005, ale [[Havária raketoplánu Columbia|havária Columbie]] v roku [[2003]] mala následky aj pre program servisu Hubbla.<ref>[http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html Servisná misia 4 k Hubblu zrušená]</ref> Riaditeľ NASA Sean O'Keefe rozhodol, že všetky nasledujúce misie raketoplánov musia byť schopné dosiahnuť bezpečné útočisko na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]], ak by sa počas letu vyskytol nejaký neočakávaný a vážny problém. Lenže obežné dráhy ISS aj teleskopu boli tak rozdielne, že pre raketoplán v problémoch, mieriaci pôvodne k Hubblovi, by bolo nemožné dosiahnuť ISS. Toto rozhodnutie však bolo napadnuté mnohými astronómmi, ktorí argumentovali, že Hubble je natoľko cenný pre vedu, že si zaslúži trochu rizika. To, že plánovaný nástupca, [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|ďalekohľad Jamesa Webba (JWST)]], nebude k dispozícii skôr než v roku [[2018]] a fakt, že JWST sa nebude nachádzať na nízkej obežnej dráhe (a preto nemôže byť v prípade potreby ľahko opravený), iba zvyšovalo tlak na vykonanie tejto servisnej misie. Zároveň si ale túto servisnú misiu nikto z astronómov neželal, pokiaľ by sa mala čerpať z rozpočtu pre JWST.
Tlak na servisnú misiu sa zvyšoval, do boja sa zapojili senátori, tisíce
Nový riaditeľ NASA, Michael D. Griffin oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/15489217/ Nový riaditeľ prehodnocuje rozhodnutie zrušenia servisnej misie č.4]</ref> Po sérii simulácií, plánovania a príprav Griffin nakoniec v októbri 2006 dal definitívne zelenú prípravám na misiu, naplánovanú na október 2008.
[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] napokon naposledy k Hubblovi vyštartoval v máji 2009.<ref>[http://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/dec/HQ_08-320_Hubble_May2009.html Posledné randezvous s Hubblom]</ref> Počas misie bol vymenený pokazený dátový záznamník (kvôli ktorému sa misia zdržala), opravené systémy AC3 a STIS, nainštalované lepšie niklo-vodíkové batérie a vymenený celý rad menších dielov. Taktiež boli nainštalované nové komponenty
== Vedecké výsledky misie ==
Riadok 260:
[[Súbor:Eagle nebula pillars.jpg|thumb|right|Jeden z najznámejších obrázkov Hubblovho ďalekohľadu tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v [[Orlia hmlovina|Orlej hmlovine]], v ktorej sa rodia nové hviezdy.]]
Hubblov vesmírny ďalekohľad pomohol astronómom rozlúštiť mnohé dlhotrvajúce otázky, rovnako tiež poskytol výsledky vedúce k novým otázkam a [[teória|teóriám]]. Medzi prvoradé ciele misie ďalekohľadu patrilo meranie vzdialeností [[cefeida|cefeíd]], premenných hviezd vykazujúcich veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Meranie bolo oveľa presnejšie než iné merania uskutočnené predtým a tak sa podarilo výraznejšie obmedziť rozsah odhadovaných hodnôt [[Hubblova konštanta|Hubblovej konštanty]], určujúcej rýchlosť rozpínania vesmíru, ktorá súvisí aj s jeho vekom. Pred vypustením ďalekohľadu dosahovala chyba pri odhadovaní hodnoty Hubblovej konštanty v niektorých prípadoch až 50 %. Pozorovania cefeíd v [[Kopa galaxií Panna|kope galaxií v súhvezdí]] [[Panna (súhvezdie)|Panna]] a v iných vzdialených kopách galaxií pomocou Hubblovho ďalekohľadu znížili tento rozdiel na 10 %. Tento výsledok súhlasí aj s inými pozorovaniami, ktoré astronómovia vykonali pomocou odlišných metód až po vypustení ďalekohľadu na obežnú dráhu.<ref>{{cite journal |url=http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?2001ApJ...553...47F |title=Final Results from the Hubble Space Telescope Key Project to Measure the Hubble Constant |author=W. L. Freedman, B. F. Madore, B. K. Gibson, L. Ferrarese, D. D. Kelson, S. Sakai, J. R. Mould, R. C. Kennicutt, Jr., H. C. Ford, J. A. Graham, J. P. Huchra, S. M. G. Hughes, G. D. Illingworth, L. M. Macri, P. B. Stetson |journal=The [[Astrophysical Journal]] |volume=553 |issue=1 |pages=47
Hoci Hubble pomohol zdokonaliť odhad [[vek vesmíru|veku vesmíru]], vznikli pochybnosti o teóriách ohľadom [[vznik vesmíru|vzniku vesmíru]]. Astronómovia z Tímu pre hľadanie supernov s vysokým '''z''' (po anglicky High-z Supernova Search Team) a Projektu Supernova cosmology project<ref>{{cite web |url=http://supernova.lbl.gov/ |title=Supernova Cosmology Project |publisher=Lawrence Berkeley Laboratory |accessdate=2008-04-26}}</ref> použili ďalekohľad na pozorovanie vzdialených [[supernova|supernov]] a objavili dôkaz, že rozpínanie vesmíru sa pod vplyvom [[gravitácia|gravitácie]] nespomaľuje, práve naopak, jeho rozpínanie sa môže v skutočnosti zrýchľovať. Zrýchľovanie potvrdili aj viaceré pozemské ďalekohľady spolu s ďalekohľadmi na obežnej dráhe a jeho hodnotu zmerali s ešte presnejším výsledkom. Napriek tomu, príčina tohto zrýchľovania nie je v súčasnosti ([[júl 2008]]) z veľkej časti známa. Predmetom intenzívneho výskumu je teória, že je to spôsobené tzv. [[skrytá hmota|temnou hmotou]].<ref>{{cite journal |journal=Science |volume=300 |pmid=12817137 |issue=5627 |pages=
Obrázky a spektrá s vysokým rozlíšením, ktoré poskytol Hubblov ďalekohľad, sú obzvlášť vhodné na dokazovanie existencie [[čierna diera|čiernych dier]] v [[galaktické jadro|centrách blízkych galaxií]]. Hoci sa už začiatkom [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokov 20. storočia]] predpokladalo, že by sa čierne diery mohli vyskytovať v jadrách niektorých galaxií, a počas výskumu v osemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa objavilo niekoľko kandidátov na takéto objekty, až výskum Hubblovým ďalekohľadom ukázal, že výskyt čiernych dier je pravdepodobne pre všetky jadrá galaxií bežný.<ref>{{cite web |url=http://nssdc.gsfc.nasa.gov/photo_gallery/caption/hst_blkhole.txt |title=Hubble Confirms Existence of Massive Black Hole at Heart of Active Galaxy |publisher=Goddard Space Flight Center, NASA |date=1994-05-25 |accessdate=2008-04-26}}</ref><ref>{{cite journal |title=A Relationship between Nuclear Black Hole Mass and Galaxy Velocity Dispersion |author=Gebhardt, K. and Bender, R. and Bower, G. and Dressler, A. and Faber, SM and Filippenko, A.V. and Green, R. and Grillmair, C. and Ho, L.C. and Kormendy, J. and others |journal=The Astrophysical Journal |volume=539 |number=1 |pages=L13–L16 |year=2000 |doi=10.1086/312840}} Preprint [http://arxiv.org/abs/astro-ph/0006289 here].</ref> Ďalekohľad ďalej potvrdil, že hmotnosť jadier čiernych dier je úzko spätá s vlastnosťami samotných čiernych dier.
Riadok 327:
Hubble obieha Zem v extrémne riedkych horných vrstvách [[zemská atmosféra|atmosféry]] a jeho orbita s časom klesá vplyvom brzdenia o atmosféru. Pokiaľ by nebol znova navedený na vyššiu obežnú dráhu, vstúpil by do atmosféry niekedy medzi rokmi 2010 až 2032. Presnejší dátum nie je možné určiť, pretože závisí okrem iného aj na slnečnej aktivite. Vplyv na dátum vstupu teleskopu do hustejších vrstiev atmosféry majú aj Hubblove gyroskopy. Pri vstupe do atmosféry by pravdepodobne neboli poškodené všetky systémy ďalekohľadu. Časti hlavného zrkadla a podporná štruktúra by asi prežili, podľa niektorých odhadov však existuje významné riziko (až 1:700), že v prípade pokusu o nápravu pomocou ľudskej posádky, mohlo by dôjsť ku stratám na životoch<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/3406079.stm |first=Dr. David |last=Whitehouse |publisher=BBC News |title=Why Hubble is being dropped |date=2004-01-17 |accessdate=2007-01-10}}</ref>.
[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] pôvodne plánovala, že Hubbla na bezpečnú orbitu navedie v priebehu misie [[STS-144]]. To je však dnes už nereálne, pretože cena jedného letu raketoplánu je príliš vysoká (podľa niektorých odhadov okolo 500 mil. USD), navyše program raketoplánov bol už ukončený. V neprospech tejto misie hovorili aj obavy o bezpečnosť posádky raketoplánu. Namiesto toho NASA hľadá externý pohonný systém, ktorý by ďalekohľadu pomohol kontrolovane zvýšiť svoju orbitu.<ref>{{cite news |url=http://www.spaceref.com/news/viewnews.html?id=1050 |first=Keith |last=Cowing |title=NASA Considering Deletion of Hubble Deorbit Module |date=2005-07-22 |accessdate=2007-01-10 |publisher=SpaceRef}}</ref>
== Referencie ==
| |||