Verzia z 21:02, 15. január 2016 upraviť Reacoon (diskusia \| príspevky) 2 675 editací d úprava v infoboxe ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:32, 6. apríl 2016 upraviť vrátiť 158.193.150.20 (diskusia) →‎Referencie Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 122: == Referencie == {{Referencie}}Otvoriť hlavné menu Sem napíšte hľadaný výraz... UpraviťSledovať túto stránku Škótsko Škótsko Vlajka Znak Vlajka Znak Národné motto: Nemo me impune lacessit (latinčina) No one provokes me with impunity (angličtina) Wha daur meddle wi me? (škótčina) (Nikto ma beztrestne nepokúša) Štátna hymna: nie je (de iure) Scotland in the UK and Europe.svg Miestny názov • dlhý Scotland • krátky Scotland Hlavné mesto Edinburgh 55°57′ s.š. 3°12′ z.d. Najväčšie mesto Glasgow Úradné jazyky angličtina, škótska gaelčina Regionálne jazyky škótčina Demonym Škót, Škótka Štátne zriadenie Kráľovná Predseda vlády Konštitučná monarchia Alžbeta II. Alex Salmond Vznik 843 (tradične) Susedia Anglicko Rozloha • celková • voda (%) 78 772 km² 2300 km² (3 %) Počet obyvateľov • odhad (2010) • sčítanie (2001) • hustota (2010) 5 222 100 5 062 011 66/km² Mena Libra šterlingov (GBP) Časové pásmo • Letný čas UTC (UTC) BLT (UTC+1) Medzinárodný kód GB Medzinárodná poznávacia značka GB Internetová doména .scot, .uk Smerové telefónne číslo +44 Škótsko (angl. Scotland, v škótskej gaelčine Alba) je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Rozkladá sa v severnej časti ostrova Veľká Británia a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia Shetlandy, Orkneje a Hebridy). Škótsko na východe ohraničuje Severné more, na severe a západe Atlantický oceán a na juhozápade Severný prieliv a Írske more. Mapa Škótska Škótsko má vyše 5 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom je angličtina a škótska gaelčina (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a škótčina (germánsky jazyk, hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov). Škótsko má svoju samostatnú vlajku, modrú s bielym uhlopriečnym krížom svätého Ondreja, a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliový lemom. Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je Edinburgh, ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je Glasgow, ležiace v srdci aglomerácie Greater Glasgow, kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie ropné ložiská Európskej únie. Škótske kráľovstvo bolo nezávislým štátom až do 1. mája 1707, kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s Anglickým kráľovstvom – kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný právny systém, nezávislý od Anglicka, Walesu a Severného Írska a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Táto nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členom Organizácie spojených národov ani Európskej únie. Obsah Národné symboly Obyvateľstvo Náboženstvo Politický systém Dejiny Geológia Nezávislosť Škótska Referencie Pozri aj Národné symboly Upraviť Ukážka troch rôznych vzoriek tartanu Škótska vlajka s bielym krížom sv. Ondreja (Saltire) na modrom podklade pochádza (aspoň podľa legendy) z 9. storočia a je teda najstaršou používanou národnou vlajkou. Ondrejský kríž je dnes tiež súčasťou vlajky Únie. Škótska kráľovská zástava, čiže zástava so škótskym kráľovským znakom sa tiež používa pomerne často, hlavne pri športových udalostiach, kde Škótsko reprezentuje jeho národný tím. Zástava sa často nazýva aj Lion Rampant (lev v skoku – podľa dominantného heraldického symbolu). Zástava sa v podstate považuje za majetok panovníka a jej bežné použitie by malo byť ilegálne, no toto pravidlo väčšina ľudí ignoruje a jeho dodržiavanie sa nijako neuplatňuje. Heraldickým symbolom Škótska je aj jednorožec. Na škótskom kráľovskom znaku, ktorý sa používal do roku 1603, bol pôvodne znázornený štít s levom v skoku, ktorý držia dva jednorožce. Po zjednotení kráľovstiev bol znak rozdelený na štyri časti (na prvej a štvrtej je škótsky lev, na druhej anglické levy a na tretej írska harfa). Jedného z jednorožcov držiacich znak tiež nahradil anglický lev. William Wallace, národný hrdina, ktorý stál v čele škótskej vojny o nezávislosť. Bodliak, rastlina charakteristická pre Škótsko, sa objavuje na mnohých jeho symboloch a logách, aj na bankovkách. Za symbol krajiny býva považovaný aj vres. Za škótsku hymnu sa neoficiálne považuje pieseň "Flower of Scotland" (Kvet Škótska). Hráva sa aj na medzinárodných stretnutiach, na ktorých sa zúčastňuje škótsky národný tím, napríklad pri futbalových alebo rugby zápasoch. Ďalšou veľmi populárnou piesňou je"Scotland the Brave", no najznámejšou -a obľúbenou v celom svete- je Auld Lang Syne. Tartan je tkaná látka so špeciálnymi vzormi, pričom každý vzor zväčša symbolizuje niektorý zo škótskych klanov. Každý klan má svoj osobitý vzor, znázornený najmä na kilte. Národným dňom je St. Andrew’s Day (deň sv. Ondreja), čiže 30. november, hoci oveľa populárnejšia je oslava tzv. Burns’ Night (noc Roberta Burnsa). Tartan Day (deň tartanu) je novinkou, ktorá prišla z Kanady. V roku 2006 prijal škótsky parlament zákon, podľa ktorého sa St. Andrew’s Day stal oficiálnym dňom pracovného pokoja. Obyvateľstvo Upraviť Počet obyvateľov je 5 168 500 (podľa odhadu z roku 2008). Najviac obyvateľov býva v mestách. Hlavným mestom je Edinburgh, najväčším je Glasgow. Ostatné väčšie mestá sú Aberdeen, Dundee, Inverness a Stirling. Okrem toho, žije vo svete viac ako 10 miliónov Škótov a ich potomkov, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu. Najviac ich je v Kanade, Austrálii a USA. V podstate každý človek, ktorého priezvisko sa začína typickým „Mac“ alebo „Mc“ má svoj pôvod v Škótsku. Náboženstvo Upraviť Dominantné postavenie vo vierovyznaní má Škótska cirkev (Church of Scotland), ktorá sa zriadením a vyznaním veľmi nelíši od anglikánskej cirkvi. Kedysi bolo Škótsko katolícke (hlavne v Highlands), ale postupne sa presadila reformovaná Škótska cirkev. Posledná katolícka kráľovná Mária bola popravená v 16. storočí. Politický systém Upraviť Škótsky politický systém sa skladá zo štyroch častí. Nový škótsky parlament bol zvolený v roku 1999, kedy sa po takmer 300 rokoch vyčlenil spod právomocí parlamentu Spojeného kráľovstva v Londýne. Parlamentu v Londýne boli ponechané právomoci len v oblasti obrany, zahraničných vzťahov a daní. Škótsky parlament so sídlom v Edinburghu je zodpovedný za väčšinu aspektov života v Škótsku. Je podporovaný škótskou vládou, na čele ktorej je prvý minister nominovaný parlamentom. Premiér menuje ostatných ministrov vlády. Vysokí štátni úradníci sú zodpovední vláde a vláda je zodpovedná parlamentu. Štátny sekretár pre Škótsko ostal súčasťou kabinetu Spojeného kráľovstva a je podporovaný Úradom Škótska so sídlom v Glasgowe a pobočkami v Edinburghu a v Londýne. Vláda je zodpovedná za otázky týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania, spravodlivosti, vidieka a dopravy. Exekutíva bola zvolená v roku 1999 po prvých všeobecných voľbách do škótskeho parlamentu – je to koalícia medzi Škótskou labouristickou stranou a Stranou škótskych liberálnych demokratov. Škótsko má vlastný právny systém, súdnictvo a vzdelávanie na všetkých stupňoch, ktoré sa odlišuje od vzdelávania v Anglicku a Walese. Má aj vlastný bankový systém a bankovky, a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete. Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku 1995 a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku 1974. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na grófstva („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách. Dejiny Upraviť Central Lowlands predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas rímskych nájazdov vo Veľkej Británii po roku 79. Pozostatky obranného Antoninovho valu, ktorý Rimania vybudovali medzi riekami Forth a Clyde, je možné vidieť aj v súčasnosti. Krajina na severe (známa v Ríme ako Kaledónia) bola okupovaná bojovými kmeňmi Piktov. O Piktoch máme len málo poznatkov, ale ich pôvod a jazyk sú podobné Keltom. Známejší ako Antonivov val je Hadriánov val, s dĺžkou vyše 100 míľ, ležiaci v Anglicku blízko súčasnej hranice so Škótskom, vybudovaný Rimanmi v rokoch 122 – 132. V 5. storočí prišli z Írska Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne pokresťančení misionárom Sv. Columbom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. Svätý Columba je pochovaný na posvätnom ostrove Iona na juhozápadnom pobreží Škótska. Po storočiach vojen s Piktami bol v roku 843 za kráľa Škótov a Piktov zvolený Kenneth MacAlpin. Vláda Malcolma III. (1058 – 1093) bola obdobím veľkej sociálnej, politickej a náboženskej revolúcie. Malcolm prežil veľa času v Anglicku a spolu s kráľovnou Margarétou podporovali zavádzanie anglických zvykov, jazyka, civilizácie a usadlíkov. Normanské kmene zase prinášali francúzsku kultúru. Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku 14. storočia, kedy anglický kráľ Eduard I. podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. Porážka Eduarda II. pri Bannockburne v roku 1314 bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmu odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti pápežovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu. John Knox, edinburghský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí. Škótsko a Anglicko boli spojené prostredníctvom Jakuba VI., ktorý nastúpil na anglický trón v roku 1603 po smrti kráľovnej Alžbety. Nasledujúci anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako Jakub I. Kráľ Jakub II. bol porazený v bitke na Boyne v roku 1690. Po formálnych Zákonoch o únii (Act of Union) z roku 1707, keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v Highlands. Jakobínske povstania v rokoch 1715 a 1745 sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón. Bitka pri Cullodene (1746) sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka na územií Británie vôbec. Jednotlivé klany však neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5 000 členná armáda pod velením princa Karola Eduarda Stewarta, pretendenta trónu, bola 16. apríla 1746 porazená 9 000 vojakmi britského kráľa Juraja II. Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť kilt, hovoriť gaelsky a hrať na gajdách. Geológia Upraviť Z geologického hľadiska je oblasť Škótska najsevernejšou časťou Britských ostrovov a tvorí severozápadnú časť pasívneho okraja Európskeho šelfu. Výrazným znakom geológie krajiny sú zlomy SV-JZ smeru, ktoré prechádzajú od pobrežia k pobrežiu. Najjužnejšou geologickou jednotkou je vrchovina Southern Uplands, tvorená silne zvrásnenými a zlomovo deformovanými ordovicko-silúrskymi horninami. Na severe oddelená od Middland Valley zlomom Southern Uplands. Middland Valley predstavuje devónsko-karbónsky graben, ktorý sa ukláňa smerom na sever, kde je jeho výplň až do 7000 m hrubá. Severný okraj grabenu tvorí tzv. zlom Highland boundary. Oblasť severne od neho tvorí vrchovina Grampian Highlands s najvyšším vrcholom Ben Navis. Oblasť budujú hlavne premenené a vyvreté horniny prekambrického a paleozoického veku. Od severnejšej oblasti Northern Uplands oddeľuje tento celok výrazný ľavostranný bočný posun - zlom Great Glen. Northern Uplands je budovaná najmä horninami superskupiny Moine. Sú to hlavne metasedimenty a premenené horniny vrchného proterozoika až spodného paleozoika. Na severe je táto jednotka nasunutá pozdĺž násunu Moine na archaické až spodnoproterozoické predpolie budované rulami skupiny Lewisian, ktoré sú relatívne menej deformované.[1] Nezávislosť Škótska Upraviť Bližšie informácie v hlavnom článku: Referendum o nezávislosti Škótska Dňa 18. septembra 2014 by malo prebehnúť referendum ktoré rozhodne o nezávislosti Škótska. Referencie Upraviť ↑ Wright, A. E., Great Britain: Scotland. in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: Encyclopedia of European and Asian Regional Geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, s. 285-293 Pozri aj Upraviť Administratívne členenie Spojeného kráľovstva a ovládaných území Loch Ness Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škótsko Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo slovníka Škótsko Čítať v inom jazyku Last edited 3 months ago by Hromoslav Wikipédia® MobilnéŠtandardné Obsah je dostupný pod CC BY-SA 3.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Súkromie == Pozri aj ==

Škótsko: Rozdiel medzi revíziami