Rock: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: doplnenie |
|||
Riadok 48:
[[Súbor:Seventh_Son_Eddie_2013.jpg|thumb|Maskot anglickej heavymetalovej skupiny [[Iron Maiden]], Eddie, je neoddeliteľnou súčasťou pódia pri živých vystúpeniach.]]
Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre rock. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; rock z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v rockových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď).
=== Subkultúry ===
V priebehu histórie rockovej hudby si rôzne odnože rocku osvojilo viacero subkultúr. Rock je dynamický žáner a fanúšikovia určitého štýlu – vyznávajúci podobné hodnoty a myšlienky a dodržiavajúc podobný kódex odievania – tvoria samostatný kultúrny fenomén, i keď samozrejme nie každý člen subkultúry nutne musí splňovať všetky stereotypy charakteristické pre danú skupinu.
[[Súbor:Punk-27947.jpg|thumb|Dvaja punkeri z 80. rokov. „Vizáž prvých punkerov mala za úlohu provokovať a zároveň vyjadriť pocit odcudzenosti.“<ref>Smolík (2010), str. 177</ref>]]
V 50. rokoch a 60. rokoch boli medzi britskou mládežou aktívne subkultúry [[Teddy Boys|Teddy Boy]] a [[Rocker (subkultúra)|Rocker]], ktoré sa viazali na americký rokenrol.<ref name="Brake">{{Citácia knihy|meno=Mike|priezvisko=Brake|titul=Comparative Youth Culture: the Sociology of Youth Cultures and Youth Subcultures in America, Britain, and Canada|miesto=Abingdon|vydavateľ=Routledge|rok vydania=1990|ISBN=0-415-05108-8|strany= 73–9 a 90–100|počet strán=238}}</ref><ref>Smolík (2010), str. 127-131</ref> [[Kontrakultúra 60. rokov]] a hnutie hippies boli úzko späté so [[psychedelický rock|psychedelickým rockom]].<ref name="Brake"/> V polovici 70. rokov v USA „pomerne primitívna hudba“ a militantná rétorika hudobných skupín našla odozvu v širších vrstvách nespokojnej mládeže<ref>Smolík (2010 ), str. 175</ref> a vytvorila sa punková subkultúra, ktorej špecifický vzhľad bol dielom britskej módnej návrhárky [[Vivienne Westwood]]ovej a ktorý sa následne rozšíril do celého sveta.<ref>P. A. Cunningham and S. V. Lab, ''Dress and Popular Culture'' (Madison, WI: Popular Press, 1991), ISBN 0-87972-507-9, str. 83.</ref> Z punkovej scény sa vynorili subkultúry [[Gotická subkultúra|Goth]] a [[Emo]], obe dve známe svojím špecifickým vizuálnym štýlom.<ref>L. M. E. Goodlad a M. Bibby, ''Goth: Undead Subculture'' (Durham, NC: Duke University Press, 2007), ISBN 0-8223-3921-8.</ref><ref>Smolík (2010), str. 228</ref> Na prelome 70. a 80. rokov vznikla [[heavymetalová subkultúra]] typická svojím vzhľadom: dlhé vlasy a džínsové či kožené oblečenie.<ref>Smolík (2010), str. 209</ref>
Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref>
Televízia, rozhlas, časopisy, ziny, letáky, príručky a v neposlednej rade internet slúžia na komunikáciu, cirkuláciu a rozširovanie názorov, štýlov, hudby a ideológie, spájajúce jednotlivé subkultúry zvnútra i medzi sebou.<ref>Smolík (2010), str. 83</ref> Zaujímavý z tohto pohľadu je predovšetkým fenomén fanzinov, resp. zinov (z angl. ''magazine''). Tieto úzko zamerané plátky majú korene v malých literárnych a umeleckých časopisoch 40. a 50. rokov, ale tiež v disidentských samizdatových publikáciách vychádzajúcich v krajinách bývalého komunistického tábora. Zinová kultúra nabralo tempo v polovici 80. rokov. V súčasnosti ustúpili internetovému priestoru a blogom, ktoré ziny čiastočne nahradili.
== Etymológia ==
| |||