Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami

* Protivník ''B'' nemá kedy robiť vlastné naplánované ťahy, ale musí sa stále prispôsobovať strane A (má plné ruky práce).

 

 

Taktická iniciatíva teda dokáže veľmi dobre vyvážiť prevahu v zbraniach a technike, ale aj naopak, lepšou technikou je možné vyvážiť väčšiu iniciatívu protivníka.

Je tu ale ešte malý problém pre plánovačov: množina ''B'' nikdy nemusí byť úplná.

 

 

ale:

Je to najnebezpečnejšia zbraň, pretože neraz neguje akúkoľvek prevahu v sile a výzbroji '''vynútenými chybami''' protivníka.

 

# tak dlho ustupovať až si nepriateľ myslí že je silnejší. Postupne sa prepne na prenasledovací mód a keď už zanedbal všetky možné obranné opatrenia, tak nečakane zaútočíte. Veľmi mocné armády boli takto porazené ([[bitka na rieke Kalke]], [[bitka pri Charkove]]).

# nechať nepriateľa párkrát vyhrať, napr. na nejakom druhu terénu napr. v lese. Na iných typoch terénu napr. na rovine naproti tomu nedať kožu lacno. Nepriateľ potom akosi podvedome nasadzuje svoje najlepšie obranné jednotky nie v lesoch ale na rovinách. A odrazu zrovna urobíme hlavnú ofenzívu cez nejaký les a on ju nevie zastaviť.

 

=== Stredovek ===

 

Bola to v Európe doba temna s úpadkom literatúry a čítania, keď čítali väčšinou len mnísi v kláštoroch a tí samozrejme nepotrebovali nasadzovať taktiku.

Ešte kráľ [[Alfréd Veľký]] použil rímsku taktiku, ktorú vyčítal z jednej zabudnutej knihy v jednom kláštore proti dánom, ktorý aj keď boli skúsenejší bojovníci a boli v presile boli touto taktikou porazení (niektorí sa môžu hádať, že to nebola taktika ako taká ale len formácia ale aj tak to bola taktika).

 

 

 

 

Čoraz viac porážok [[rytier]]ov od obyčajných [[pešiak]]ov len vďaka taktike (hlavne [[14. storočie]]), pozri. [[bitka pri Bannockburne]], [[bitka pri Kreščaku]], v boji proti Turkom ([[bitka pri Belehrade]]), porážka od [[Švajčiarsko|Švajčiarov]] ([[bitka pri Morgartene]]) atď., donútilo aj tých najzadubenejších [[šľachtic]]ov uznať, že taktika je dobrá. V 2.polovici [[14. storočie|14.storočia]] sa začala pomaly rozvíjať výuka teórie taktiky (a niekedy aj stratégie), samozrejme len na [[kráľ]]ovských a [[šľachtic]]kých dvoroch. Každý mladý [[šľachtic]] už musel mať aspoň základné znalosti teórie taktiky.

Potom prišla ale [[Veľká francúzska revolúcia|francúzska revolúcia]]. Revoluční generáli boli z ľudu. Na začiatku sa im síce veľmi nedarilo – nemali väčšinou potrebné vzdelanie a rakúski (arcivojvoda Karol) a pruskí (vojvoda z Braunschweigu) ich celkom bez námahy aj s menšími silami porážali ale francúzski ľudoví generáli bolí drzí a vynachádzaví a postupne na rakúšanov a prusov vyzreli. A väčšinou boli ostatní rakúski a pruskí generáli o dosť horší ako arcivojvoda Karol a vojvoda z Braunschweigu.

 

 

Nové skúsenosti z bojov spracoval teoreticky ako prvý [[Lazare Carnot]].

Nástupom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]] vznikla nová doba pre taktiku. Nezrodila sa ale z víťazstiev ale (nie úplne) paradoxne z jednej obrovskej porážky. Napoleon totiž už ako cisár porazil a dobyl za pár týždňov [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] ([[bitka pri Jene a Auerstedte]]), ktoré sa len pred pár mesiacmi považovalo za neporaziteľné. Toto bol pre pruských generálov ťažký šok. Väčšinu to úplne zlomilo ale v [[Königsberg]]u sa vytvorila skupina mladých [[junker (Prusko)|Junkerov]] na čele s [[Karl von Clausewitz]]om. Ten si nakoniec zobral ponaučenie a začal písať svoju knihu z ktorej sa neskôr stala biblia taktiky. [[bitka na Berezine|Porážka Napoleona v Rusku]] mu dodala ďalších pár sto stránok do knižky. Prusko sa začalo stávať veľmocou v taktike.

 

 

V Prusku sa skúsenosti z tejto vojny do detailu spracovali a pruská taktická škola sa začala brúsiť do dokonalosti.

{{referencie}}