Sýria: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Debilina Značky: vulgarizmy; slang vizuálny editor |
25 |
||
Riadok 71:
==== Nezávislosť ====
[[Súbor:Hafez al Assad portrait.jpg|náhľad|vľavo|Bývalý prezident Sýrie [[Háfiz al-Asad]]]]
V roku [[1941]] obsadili Sýriu britské jednotky a oddiely Slobodného Francúzska, v roku [[1944]] získala samostatnosť. V roku [[1946]] opustili krajinu posledné francúzske jednotky a Sýria sa stala suverénnou republikou. Po osamostatnení došlo k mnohým politickým zmenám a pokusom o prevrat. V roku [[1958]] sa Sýria a [[Egypt]] spojili do [[Zjednotená arabská republika|Zjednotenej arabskej republiky]], po jej rozpade bola v Sýrii v roku [[1961]] vyhlásená arabská republika. Vojenským prevratom v roku [[1963]] sa dostala k moci socialistická strana. Po prevrate v roku [[1966]] prevzalo moc jej ortodoxné marxistické krídlo pod vedením [[Nureddin al-Atassi|Nura ad Din al-Atasiho]]. V roku [[1970]] zosadil generál [[Háfiz al-Asad|Háfiz Asad]], vrchný veliteľ letectva a stúpenec pragmatického krídla strany [[BAAS]], prezidenta Atasiho. V roku [[1973]]25 Ľudová rada schválila referendom prijatú ústavu. Sýria sa stala demokratickou, socialistickou, ľudovou republikou, v ktorej je základom zákonodarstva [[islam]].
V roku [[1976]] sa arabské vojská zapojili do libanonskej občianskej vojny. Týmto zásahom vzrástlo napätie medzi Sýriou a [[Egypt]]om. Sýrsky režim poskytoval nové zahraničnopolitické záruky v roku [[1980]] v zlúčení s [[Líbya|Líbyou]] a v zmluve o priateľstve so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. V roku [[1982]] vládne vojská potlačili povstanie proti prezidentovi Asadovi. V [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojne]] podporovala Sýria [[Irán]] a tým vzniklo ďalšie napätie s [[Jordánsko]]m podporujúcim [[Irak]]. V roku [[1982]] obsadila Sýria sever [[Libanon]]u. Podpis izraelsko-libanonskej dohody z roku [[1983]] Sýria odmietla. Podľa sýrskej vlády by stiahnutie vojsk z tejto oblasti pripadalo do úvahy len vtedy, keby všetci izraelskí vojaci opustili Libanon. Sýria vykázala z krajiny hlavu palestínskeho oslobodzovacieho frontu a v Libanone začala podporovať palestínskych povstalcov bojujúcich proti [[Jásir Arafat|Arafatovi]]. Keď sa v novembri [[1983]] zhoršila situácia v [[Libanon]]e, Sýria vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Po ťažkých útokoch amerických vojenských lietadiel na sýrske pozície v Libanone [[Sovietsky zväz]] ešte raz potvrdil podporu vláde v [[Damask]]u. Hospodárstvo krajiny bolo výrazne zaťažené vysokými výdajmi na obranu (58% štátneho rozpočtu). Vzťahy s [[Spojené štáty|USA]] sa v roku [[1983]] vážne zhoršili. Minister zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]] [[Caspar Weinberger]] obvinil v novembri [[1983]] Sýriu z toho, že finančne podporovala bombový atentát na amerických námorníkov v [[Bejrút]]e.
| |||