Verzia z 16:22, 20. apríl 2018 upraviť 213.181.146.91 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:26, 10. máj 2018 upraviť vrátiť Daniel Pecka (diskusia \| príspevky) 75 editací nový vstup pre článok Baroková zbožnosť Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 87: == Baroková zbožnosť == {{Hlavný článok\|Baroková zbožnosť}} '''Baroková zbožnosť''' je pojem opisujúci náboženskosť ľudí v období približne 17. a 18. storočia. Účasť širokého spektra ľudových vrstiev na bojoch medzi konfesiami vytvárala u Európanov pocit skľúčenosti, čo platilo obzvlášť pri najuvedomelejších kresťanoch. To ako jeden z hlavných činiteľov viedlo k procesu rozpadu duchovnej jednoty, a to nielen medzi katolíkmi, a reformovanými, ale aj v samotnej reformovanej cirkvi. U protestantov bol hlavný cieľ kázania zakotvený hlavne v myšlienkach ako slobodný výklad Písma alebo v ospravedlnení z hriechov skrze vieru. Samozrejme bolo dôležité aby vieru šírili tí čo vedeli viac a boli zdatnejší v správnom výklade Biblie. Katolícka cirkev na druhej strane čelila dvom hlavným výzvam, získať pre vieru „zblúdilých“ a posilniť duchovnú loajalitu tých, ktorí zostali verní Rímu. Na druhej strane Európy sa Anglicko, Wales a Škótsko odpútali od pápeža bez väčších problémov, práve naopak, so súhlasom prevažnej väčšiny obyvateľov. [[Anglikánska cirkev (Church of England)]] sa po svojom vzniku postupne začala podobovať niektorým z hlavných protestantských prúdov.<ref>{{Citácia knihy ~~\| priezvisko = Villari~~ Počiatok tejto zbožnosti však siaha niekoľko desaťročí pred rok 1600, od ktorého sa obdobie baroka zvykne datovať. Na vývoj barokovej zbožnosti mal obrovský dopad [[tridentský koncil]], ktorý zasadal v období od 13.12.1545 do 4.12.1563.<ref>Helena Pavlicová - Břetislav Horyna (eds.), ''Judaismus, křesťanství, islám'', Olomouc: Nakladatelství Olomouc 2003, 345.</ref> Tento koncil do vysokej miery reagoval na [[Reformácia\|reformáciu]]. Rozvinul učenie o Písme a tradícii, o prvotnom hriechu a ospravedlnení, o sviatostiach, o uctievaní svätých (kult svätých) a o omšovej obeti.<ref>Helena Pavlicová - Břetislav Horyna (eds.), ''Judaismus, křesťanství, islám'', Olomouc: Nakladatelství Olomouc 2003, 346.</ref> Na základe rozhodnutí tohoto koncilu bola katolícka cirkev formovaná viac než 300 rokov, až do zasadnutia [[1. vatikánsky koncil\|1. vatikánskeho koncilu]]. ~~\| meno = Rosario~~ ~~\| spoluautori = ed.~~ Na českých územiach začal po [[Bitka na Bielej hore\|bitke na Bielej Hore]] dlhý, prevažne násilný a nákladný proces rekatolizácie, ktorý z väčšiny obyvateľov Čiech a Moravy urobil katolíkov. Problémom bola samozrejme hĺbka ich viery, pretože je ťažké od človeka očakávať aby pod tlakom cirkvi úprimne prijal donedávna nepriateľské vyznanie. Tento problém sa začal riešiť sám až časom, keď postupne nastala generačná výmena obyvateľstva. Dané obdobie na českom území sa označuje ako doba pobielohorská.<ref>Jíří Mikulec, ''Náboženský život a barokní zbožnost v českých zemích'', Praha: Grada 2013, 11.</ref> ~~\| prekladatelia =~~ ~~\| titul = Barokní člověk a jeho svět~~ Na druhej strane [[Európa\|Európy]] sa [[Anglicko]], [[Wales]] a [[Škótsko]] bez väčších problémov odpútali od [[Pápež\|pápeža]], s čím súhlasila prevažná väčšina obyvateľstva. [[Anglikánska cirkev (Church of England)\|Anglikánska cirkev]], ktorá tým vznikla sa, za krátky čas, postupne začala podobovať niektorým z hlavných [[Protestantizmus\|protestantských]] prúdov.<ref>Manuel Morán - José Andrés-Gallego, „Kazatel“, in: Rosario Villari (ed.), ''Barokní člověk a jeho svět'', Praha: Vyšehrad 2004, 128. </ref> ~~\| vydanie text = Vyd. 1.~~ ~~\| miesto = Praha~~ ~~\| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)\|Vyšehrad]]~~ ~~\| rok = 2004~~ ~~\| isbn = 80-7021-683-2~~ ~~\| edícia = Člověk a jeho svět~~ ~~\| zväzok edície =~~ ~~\| počet strán = 328~~ ~~\| strany = 128~~ ~~}}</ref>~~ == Barokové umenie == Řádek 178 ⟶ 169: * ''Svetové dejiny umenia''. [[Praha]] : Cesty, [[1996]]. * Rosario Villari: ''Barokní člověk a jeho svět''. [[Praha]] : Vyšehrad, [[2004]]. * Jíří Mikulec, ''Náboženský život a barokní zbožnost v českých zemích'', Praha: Grada 2013. * Helena Pavlicová - Břetislav Horyna (eds.), ''Judaismus, křesťanství, islám'', Olomouc: Nakladatelství Olomouc 2003. == Pozri aj == * [[Dejiny umenia]]

Barok: Rozdiel medzi revíziami