Prusko-francúzska vojna: Rozdiel medzi revíziami

Napätie sa nemohlo zmierniť ani pri pokuse Francúzska o uzavretie spojenectva s Rakúskom,Talianskom a TalianskomRuskom s cieľom Prusko tým obkľúčiť a izolovať. V prípade [[Rakúsko-Uhorska]] tomu bránil aj fakt, že [[Napoleon III.]] podporovalv roku 1859 [[Piemontské kráľovstvo]] vo vojne proti [[Rakúsku]]. Vzápätí však odmietol zjednotenému [[Talianskemu kráľovstvu]] prepustiť územie [[Pápežského štátu ]] (spolu s mestom [[Rím]])., ktoré [[Francúzi]] okupovali od [[Viedenského kongresu]]. Medzi [[Ruskom]] a [[Francúzskom]] zase ležal tieň [[Krymskej vojny]], ktorá stále komplikovala vzťahy medzi dvoma krajinami. A politická situácia sa ešte zhoršila sporom o obsadenie [[Španielsko|španielskeho]] trónu. Napoleon III. podporoval kandidatúru [[Portugalsko|portugalského]] princa Ferdinanda, zatiaľčo pruský kancelár [[Otto von Bismarck]] tajnou dohodou presadil princa Leopolda z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollern-Sigmaringen]]. Keď sa informácia o tejto dohode dostala na verejnosť, napätie medzi oboma štátmi vzrástlo a princ Leopold po dohode s pruským kráľom Viliamom I. sa kandidatúry vzdal.