Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským: Rozdiel medzi revíziami

27. októbra 1945 bol Jozef Tiso a niektorí členovia vlády vydaní do ČSR. Najprv boli presunutí do Prahy ([[Pankrác (väznica)|väznica Pankrác]]), o dva dni neskôr do Bratislavy, kde boli umiestnení do väzby.<ref name=IK171>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotného Jozefa Tisa vydali Američania v zmysle ustanovení Svätojakubskej deklarácie{{#tag:ref|Svätojakubská deklarácia bola prijatá 13. januára 1942 v [[Londýn|Londýne]]e zástupcami deviatich exilových vlád okupovaných štátov (vrátane ČSR). Táto deklarácia požadovala, aby boli osoby zodpovedné za zločiny spáchané v okupovaných štátoch súdené a potrestané prostredníctvom organizovanej spravodlivosti. K týmto cieľom sa v októbri 1942 prihlásili aj USA, ZSSR a Veľká Británia.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 162</ref>|group=pozn}} ako vojnového zločinca, keďže podľa tejto deklarácie boli jej signatári k takémuto postupu povinní. Podľa tejto deklarácie sa vojnoví zločinci vydávali do štátu, kde sa dopustili svojich zločinov. K formálnemu zatknutiu Jozefa Tisa a ďalších členov bývalej slovenskej vlády došlo až v Bratislave na letisku po ich dopravení. Toto vykonal vyšší predstaviteľ Povereníctva vnútra [[Rudolf Viktorin]], ktorý v tom čase velil spravodajskému oddeleniu tohto povereníctva.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 24</ref>

Vzhľadom na činnosť [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], ako i faktickú existenciu výlučne slovenských orgánov, bola snaha, aby sa retribučné súdne procesy vykonávali na Slovensku osobitne a samostatne, teda nie ako súčasť česko-slovenskej retribúcie.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 164</ref> 28. apríla 1945 vláda ČSR na zasadaní v Košiciach zobrala na vedomie, že SNR chce vydať retribučné predpisy pre Slovensko ako samostatné nariadenie.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 166</ref> 15. mája 1945 tak prijala SNR Nariadenie č. 33/45 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva (ďalej len "nariadenie č. 33/45"){{#tag:ref|Toto nariadenie však retroaktívne postihovalo konanie spáchané v minulosti, čo je porušením zásady zákazu retroaktivity. Obžaloba tvrdila, že nariadenie č. 33/45 Zb. bolo vydané v súlade s Londýnskou chartou o stíhaní a potrestaní vojnových zločincov z 8. augusta 1945.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://avalon.law.yale.edu/imt/imtchart.asp|titul=London Agreement of August 8th 1945|dátum prístupu=2017-01-13|vydavateľ=law.yale.edu|dátum vydania=}}</ref> Avšak dotknuté nariadenie bolo prijaté už 15. mája 1945, takže samotnú chartu časovo predchádza.<ref name="33/45">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 33/45 Zb. nar. SNR – O potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva | url = http://www.rehabilituj.sk/retribucia/retribucne-nariadenia/113-33-1945-zb-nar-snr | vydavateľ = rehabilituj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>|group=pozn}}. Dané nariadenie mal podľa [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]] za jeden večer napísať [[Gustáv Husák]] a to napriek tomu, že od februára 1945 pripravovalo takéto nariadenie Povereníctvo pre pravosúdie (spravodlivosti). Prijaté nariadenie neskôr doplnilo vykonávacie nariadenie Zboru povereníkov SNR č. 55/1945 Zb. n. SNR.<ref name=EH167>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 167 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nariadenie č. 33/45 upravovalo skutkové podstaty konkrétnych trestných činov, procesnú stránku, zriaďovanie príslušných súdov, ako aj následné trestanie. Podľa tohto nariadenia došlo k zriadeniu Národného súdu so sídlom v Bratislave, okresných ľudových súdov so sídlom v jednotlivých okresných mestách a miestnych ľudových súdov so sídlom v každej politickej obci. Nariadenie taktiež upravovalo, kto spadá pod označenie ''fašistický okupant''. Mohlo sa jednať iba o cudzieho štátneho príslušníka, ktorý sa buď pričinil o rozbitie ČSR, alebo inak terorizoval slovenský národ (konkrétne uvedené v § 1 nariadenia č. 33/45). Za tieto činy bolo možné udeliť iba trest smrti. V § 2 nariadenie č. 33/45 definovalo činnosť tzv. ''domácich zradcov''. Jediným možným trestom bol v tomto prípade trest smrti. § 3 nariadenia č. 33/45 upravoval definíciu konania ''kolaborantov''. Trest za túto činnosť bol trest odňatia slobody do 30 rokov, alebo trest smrti. § 4 nariadenia č. 33/45 definoval tzv. ''zradu na povstaní'', za ktorú pripúšťal udelenie iba trestu smrti. Až § 5 nariadenia č. 33/45, ktorý definoval činnosť tzv. ''previnilcov fašistického režimu'' umožňoval udeliť miernejšie tresty, dokonca aj iba verejné pokarhanie. § 6 nariadenia č. 33/45 umožňoval za určitých podmienok zmiernenie trestu smrti na trest 30 rokov odňatia slobody, prípade v odôvodnených prípadoch aj iné tresty, či oslobodenie. Toto nariadenie detailne určovalo príslušnosť súdu vo vzťahu k obžalobe a ostatné náležitosti.<ref name="33/45">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 33/45 Zb. nar. SNR – O potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva | url = http://www.rehabilituj.sk/retribucia/retribucne-nariadenia/113-33-1945-zb-nar-snr | vydavateľ = rehabilituj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Obžaloba bola dokončená 31. októbra 1946 a predložená Národnému súdu 11. novembra 1946 v štyroch častiach.<ref name=EH177>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 177 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Obsahovala obžalobu pre rozbitie republiky (ČSR), politickú, hospodársku a vojenskú spoluprácu s nacistickým Nemeckom, odstránenie demokracie a zavedenie totalitného systému na Slovensku, účasť na okupácii Poľska, vyslanie vojenských jednotiek do Sovietskeho zväzu, vojna proti Sovietskemu zväzu, USA a Veľkej Británii, marenie Slovenského národného povstania, zločiny proti ľudskosti, protirasové opatrenia, deportáciu Židov a zriaďovanie koncentračných táborov pre politických odporcov. Previnenia proti ľudskosti tvorili zhruba 17% obžaloby, protižidovské opatrenia iba 6%. Obžaloba navrhovala, aby sa celá trestná činnosť obžalovaných posudzovala ako jeden celok, ako pokračujúci trestný čin v tom zmysle, že nemožno tieto činy od seba nijako oddeľovať.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 184</ref> Obžaloba mala spolu 213 strán. Spisový materiál mal niekoľko tisíc strán.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 183</ref>

V júni 1946 boli obaja obhajcovia, teda tak Žabkay ako aj Lojek predvolaní na VII. odbor Povereníctva vnútra. Tu ich vypočúvali práve v súvislosti s obhajobou Jozefa Tisa. Oboch okamžite prepustili až po zásahu predsedu SNR [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]]. Po výsluchu sa však Barnabáš Lojek vzdal obhajoby Jozefa Tisa, keďže od Lettricha nedostal záruku, že štát nebude zasahovať do práv obhajcov. Povereníctvo vnútra však vyhlásilo, že Lojek sa vzdal obhajoby účelovo s tým, že túto skutočnosť počas procesu využije Tiso ako argument, že mu je zmenožnená obhajoba.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 178</ref> Žabkay tak vyhľadal nového druhého obhajcu, ktorým sa nakoniec po odmietnutí viacerých iných advokátov stal [[Martin Grečo]]. Po rozhovore s Tisom podpísal tento spolnomocnenie aj Grečovi. Podľa pôvodnej dohody mal Žabkay na starosti časti obžaloby A a B, to znamená obžaloba pre rozbitie republiky, politická, hospodárska a vojenská spolupráca s Nemeckom, odstránenie demokracie a zavedenie totalitného systému na Slovensku, účasť na okupácii Poľska, vyslanie armády do ZSSR a vojna proti ZSSR, USA a Veľkej Británii. Grečo mal na starosti časti C a D obžaloby, teda marenie SNP, zločiny proti ľudskosti, protirasové opatrenia, deportácia Židov, zriaďovanie koncentračných táborov pre politických odporcov. Nakoniec sa však Grečo venoval iba účasti Tisa na boji za autonómiu Slovenska a na Žabkayovi zostala prakticky celá obhajoba, čím sa fakticky stal hlavným obhajcom Jozefa Tisa.<ref name=EH185>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 185 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Tiso navrhol výsluch bývalého nemeckého ministra zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]], s čím úrad obžaloby súhlasil. Žabkay postupne s Tisom prechádzal všetky obvinenia. Už tu vznikali prvé komplikácie, ktoré vyplývali z postojov Tisa k udalostiam, na ktoré sa obvinenia vzťahovali.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 94</ref> Obhajoba sa preto rozhodla klásť dôraz na okolnosti, ktoré mali vplyv na dotknuté udalosti a súčasne mohli byť v prospech Jozefa Tisa. Jednalo sa napríklad o nátlak zo strany [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] na vznik Slovenského štátu pod hrozbou rozdelenia Slovenska medzi susedné štáty. Obhajoba mala za cieľ dokázať, že Jozef Tiso konal v krajnej núdzi, čo by vylučovalo jeho vinu.<ref name=EH187>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 187 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek snahe Žabkaya však v otázke SNP Tiso názor odmietal zmeniť, keďže povstanie považoval za akciu ZSSR proti Slovensku. V otázke vyhlásenia nezávislosti Slovenska však uviedol, že nezávislosť nechcel, lebo na ňu nebolo Slovensko pripravené, no bol donútený hrozbami Nemecka.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 95</ref> <ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 115</ref>

Predseda súdneho senátu Igor Daxner mal od začiatku konflikty obhajcami. Ernest Žabkay ho požiadal o doručenie obžaloby a možnosť poradiť sa s klientom (Tisom) bez prítomnosti tretej osoby. Obžalobu však Daxner poskytol obhajobe až po jej vyhlásení a možnosť porady s klientmi bez prítomnosti tretej osoby odoprel. Súčasne Daxner odoprel obhajcom nahliadnutie do spisu. Nahliadnuť do spisu umožnil až týždeň pred začiatkom hlavného pojednávania.{{#tag:ref|Rozhodnutia predsedu súdneho senátu Igora Daxnera boli porušením viacerých zásad trestného konania v neprospech obžalovaných.<ref name=EH185>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 185 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn}} Obhajcovia sa teda so sťažnosťami obrátili na predsedu SNR, keďže práve SNR menovala predsedu Národného súdu. Igor Daxner vytýčil termín hlavného pojednávania na 2. december 1946, obžaloba bola obhajcom doručená až 19. novembra 1946, čím nebola dodržaná zákonná lehota 14 dní na doručenie obžaloby pred začiatkom hlavného pojednávania. Keďže obžaloba aj spis boli veľmi rozsiahle, požiadala obhajoba o odročenie pojednávania, čo však predseda senátu Daxner zamietol.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 96</ref> 30. novembra 1946 tak obhajcovia Jozefa Tisa uplatnili voči predsedovi senátu Daxnerovi námietku predpojatosti, rovnako namietali aj zloženie súdneho senátu. Námestník predsedu Národného súdu Daxnera [[Karel Bedrna]] v deň začiatku hlavného pojednávania námietku predpojatosti zamietol. V januári 1947 námietku predpojatosti Daxnera zamietlo aj predsedníctvo SNR, keď sa vyhlásilo v tejto veci za nekompetentné.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 97</ref> <ref name=EH182>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 182 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>

Obhajcovia pri obvinení z trestného činu rozbitia republiky tvrdili, že dotknuté ustanovenie Trestného zákona bolo účinné aj v čase Mníchovskej dohody, resp. pred ňou. A keďže v tej dobe, kedy stále ČSR existovala, nebolo voči obžalovaným pre ich činnosť vznesené obvinenie, nemali by byť pre svoju činnosť stíhaní ani v tejto chvíli. V dobe pred Mníchovskou dohodou totiž podľa obhajoby ČSR nebola rozvrátená a teda bola stále plne funkčná a schopná stíhať prípadnú protištátnu činnosť, čo sa však v prípade týchto obžalovaných nestalo. Nemožno teda podľa obhajoby použiť ustanovenia nariadenia č. 33/45 aj na dobu pred Mníchovskou dohodu, kedy boli platné zákony plne funkčné, účinné a vynútiteľné. Obhajoba tiež poukázala, že v období Mníchovskej dohody bolo na obžalovaných podaných viacero trestných oznámení, no vo všetkých prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 129</ref> {{#tag:ref|V práve platí zásada ''ne bis in idem'', teda nie dvakrát v tej istej veci. Ide o zásadu, ktorá zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok a vychádza z predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá osoba potrestaná len raz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.najpravo.sk/slovnik/n/ne-bis-in-idem.html|titul=Ne bis in idem|dátum prístupu=2017-01-13|vydavateľ=najpravo.sk|dátum vydania=}}</ref>|group=pozn}} Obhajoba tiež poukazovala na osobu [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]], ktorý mal byť podľa nej v skutočnosti zodpovedný za podrobenie sa Nemecku. V tejto súvislosti obhajcovia uvádzali, že Jozef Tiso a Tuka mali medzi sebou veľmi zlé vzťahy a vzájomne si politicky škodili. Tu obhajoba nadviazala, keď uvádzala, že to bol práve Jozef Tiso, ktorý presadzoval zotrvanie v ČSR a presadil tiež podporu prezidenta Beneša vo voľbách zo strany HSĽS.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 131</ref> Obhajcovia taktiež odmietli, že by obžalovaní ako čelní predstavitelia HSĽS zostrili svoju politiku súčasne so začiatkom nacistických nárokov na okolité štáty, lebo mali tieto poznať z Hitlerovej knihy [[Mein Kampf]]. Tu obhajoba poukazovala na skutočnosť, že táto kniha bola známa aj v iných zahraničných štátoch, no napriek tomu sa nenašiel žiadny štátnik, ktorý by predpokladal udalosti, ktoré nasledovali. Návrhy HSĽS na autonómiu Slovenska boli podľa obhajoby stále totožné, pričom boli podané trikrát a to v rokoch 1922, 1930 a 1938 a mali vychádzať z [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]].<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 132</ref> Obhajoba taktiež odmietla obvinenie, že HSĽS na čele s Tisom sa malo dohodnúť na spoločnom postupne so stranami nemeckej, maďarskej a poľskej menšiny tak, aby spoločne dosiahli rozbitie republiky. Obžaloba však argumentovala telegramom Nemeckého zahraničného výboru z 19. septembra 1938, ktorý bol adresovaný HSĽS s tým, že strana má začať presadzovať záujmy Slovákov. Na tento argument obhajoba tvrdila, že nie je dôkaz, ktorý by potvrdzoval doručenie tohto telegramu HSĽS, keďže osoba, ktorá tak mala urobiť niečo také popiera. Podľa obžaloby však Tiso a [[Martin Sokol]] boli už 20. septembra 1938 u predsedu vlády ČSR [[Milan Hodža|Milana Hodžu]] a následne i u prezidenta Beneša, kde žiadali vyriešenie slovenskej otázky.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 141</ref> <ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 142</ref>

V tajnom archíve Jozefa Tisa, ktorý sa našiel na území bývalého nacistického Nemecka bolo zaznamenané, že Jozef Tiso bol po úteku [[Vrbova a Wetzlerova správa|dvoch židovských väzňov]] z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] v apríli 1944 informovaný o tom, čo sa skutočne v podobných táboroch deje. Tento záznam bol v tomto archíve iba uložený ad acta.<ref name=Kn34>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 34 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Práve toto použila obžaloba proti Jozefovi Tisovi v súvislosti s jeho odpoveďou, že o týchto činoch nevedel. Tisovi boli tieto dokumenty, ktoré obsahovali aj jeho podpisy predložené, no aj v tomto prípade odpovedal rovnako, teda že si na to nespomína. Na poznámku sudcu Daxnera o tom, že na dokumentoch je podpis Jozefa Tisa, tento iba stroho odpovedal, že jeho podpis sa tam mohol dostať všelijako.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 38</ref>

Nasledovala záverečná reč obhajoby. Bolo by v rozpore s právnymi zásadami, aby obhajca uvádzal také okolnosti, ktoré by jeho klientovi uškodili alebo priťažili. Záverečná reč Ernesta Žabkaya bola veľmi obsiahla, trvala 6 hodín. Napriek tomu, že záverečná reč sa nesmie prerušovať, predseda senátu Daxner prerušil záverečnú reč Ernesta Žabkaya hneď niekoľkokrát, keďže uvádzal množstvo porušení zo strany súdu v neprospech Jozefa Tisa. Žabkay uviedol, že i nacistické Nemecko rešpektovalo v politických procesoch právo obhajcu sa bez prítomnosti tretej osoby rozprávať so svojim klientom (obžalovaným). Taktiež obhajoba poukázala na to, že väčšina svedkov bola vypočutá pracovníkmi úradu obžaloby ešte v rámci prípravného konania (teda predsúdneho konania) a tieto boli na súde už iba prečítané, takže obhajcovia a ani obžalovaní nemohli týmto osobám klásť otázky. Žabkay potom obsiahlo hovoril o tom, prečo je tento proces politickým procesom. Následne začal uvádzať dôvody, pre ktoré bol presvedčený, že je konanie nezákonné. Tieto dôvody odvíjal od nezákonnosti Slovenskej národnej rady a ňou prijatých zákonných opatrení, keďže takúto právomoc mal podľa neho iba prezident ČSR v exile, ktorý vydával dekréty. Tieto dekréty boli po oslobodení potvrdzované Národným zhromaždením ČSR ako ústavné zákony. To sa však v prípade zákonných opatrení prijatých SNR nestalo.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 123</ref> <ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 126</ref> Dokonca podľa obhajoby mal prezident Beneš cez rádiogram odkázať SNR, že aj pre územie Slovenska platia zákony ČSR platné do 29. septembra 1938 a od tohto času iba dekréty prezidenta ČSR a nariadenia vlády ČSR v exile. Následne mala aj samotná SNR uznať právo prezidenta na zákonodarnú pôsobnosť vo veciach celoštátnej povahy, pričom tu obhajoba zdôraznila, že práve trestné stíhania pred Národným súdom a okresnými ľudovými súdmi sú vecou celoštátnej pohahy. Až dohoda z 11. apríla 1946 dáva SNR potrebné právomoci. Tieto však nemala v čase prijatia nariadenia č. 33/45 Zb., ktorým bol zriadený jednak Národný súd a jednak sa ním riadilo aj trestanie obžalovaných pred týmto súdom.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 127</ref> Daxner následne dokonca zakázal Žabkayovi, aby porušenia zákonov a zásad trestného konania zo strany súdu ďalej uvádzal. Obhajca Július Kšiňan, ktorý obhajoval Macha mal pomerne útočnú záverečnú reč, v ktorej obhajoval právo Slovákov na vlastný štát a právo svojho klienta Macha konať tak, ako konal. Dá sa konštatovať, že Kšiňaň v podstate schvaľoval trestnú činnosť Macha. Po tejto záverečnej reči presvedčil Ernest Žabkay Alexandra Macha, aby vypovedal plnú moc Kšiňanovi, lebo sa obával, že by mohla priťažiť Jozefovi Tisovi, ale i samotnému Machovi. Alexander Mach skutočne po skončení záverečnej reči vypovedal svojmu obhajcovi Kšiňanovi plnú moc s odôvodnením, že nesúhlasí s jeho záverečnou rečou. Podľa zákona mal súd v prípade nezvolenia nového obhajcu ustanoviť obhajcu z úradnej povinnosti, čo sa však nestalo. Nasledovala záverečná reč Štefana Kráľa, obhajcu Ďurčanského v neprítomnosti.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 101</ref>

Po záverečnej reči obhajoby mali právo posledného slova obžalovaní. Prvý posledné slová preniesol Jozef Tiso. Tento ich mal pripravené a jeho posledné slová boli pomerne dlhé. V úvode spochybňoval obžalobu týkajúcu sa protištátnej činnosti HSĽS-SSNJ a protiústavného rozbitia ČSR vyhlásením nezávislého Slovenského štátu. Následne sa zameral na obranu amerických Slovákov, no tí neboli v skutočnosti v obžalobe žiadnym spôsobom obviňovaní. Potom sa zameral na časť obžaloby týkajúcu sa deportácií a perzekúcie slovenských Židov a potlačenie povstania. Tu uviedol, že vinné boli iné osoby, nie on. Tiso v záverečnej reči nepriznal vinu, neprejavil ľútosť a uviedol, že by znova konal v podstate tak, ako konal vtedy.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 188</ref> Jeho obhajca Žabkay Tisov prejav hodnotil negatívne, keďže neodsúdil ani zločiny proti ľudskosti.<ref name=Kn52>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 52 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=Kn102>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 102 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V záverečnej reči však Tiso pripustil, že slovenský národ má právo žiť ako rovný s rovným v akejkoľvek konštelácii, teda aj v obnovenej ČSR.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 179</ref>

Alexander Mach pri svojom poslednom slove prejavil ľútosť. Svoje konanie počas existencie vojnovej Slovenskej republiky zdôvodňoval krajnou núdzou a nutnosťou zastávať slovenský záujem. Uviedol, že svoje rozhodnutia konal často v omyle. Podstatnú časť svojej reči venoval ľútosti nad osudom slovenských Židov. Za svoje činy prebral zodpovednosť, no de facto vinu nepriznal.<ref name=SME2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mirka Kernová | odkaz na autora = | titul = Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti? | url = https://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou-komunisti.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2006-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Posledné slovo Macha vzbudilo veľký rozruch, keďže vyvolalo voči nemu všeobecné sympatie. Jeden z troch prokurátorov dokonca plakal. Po ukončení posledných slov bolo pojednávanie odročené o dva týždne, kedy mal byť vyhlásený rozsudok.<ref name=Kn52>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 52 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=Kn102>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 102 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Dvojtýždňový priestor bol pomerne dlhý. Počas tejto doby padlo rozhodnutie po dohode predsedu súdneho senátu Daxnera a obžaloby, že Alexander Mach bude aj v tejto fáze vylúčený na samostatné konanie. Ako zámienka bol využitý zlý zdravotný stav Macha, ktorý sa z tohto dôvodu nemohol zúčastniť na pojednávaní. V skutočnosti však jeho zdravotný stav nebol až tak vážny, že by mu neumožňoval zúčastniť sa na pojednávaní, no Daxner a obžaloba mali už v tom čase zámer umožniť udelenie miernejšieho trestu pre Macha.<ref name=Kn53>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 53 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pokračovalo sa teda v pojednávaní už iba proti Tisovi a neprítomnému Ďurčanskému, trestná vec Macha bola skutočne nakoniec vylúčená na samostatné konanie.<ref name=SME2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mirka Kernová | odkaz na autora = | titul = Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti? | url = https://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou-komunisti.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2006-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Po vylúčení Macha na osobitné konanie pokračovalo 15. apríla 1947 hlavné pojednávanie už vyhlásením rozsudkov. Rozsudok samotný bol taktiež veľmi rozsiahly, mal 233 strán, z toho výroková časť rozsudku mala 36 strán. Jeho čítanie trvalo trinásť hodín.<ref name=EH189>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 189 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Jozef Tiso bol odsúdený na trest smrti, rovnako aj Ferdinand Ďurčanský bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti, obaja mali byť obesení povrazom. Súčasne boli odsúdení na stratu občianskych práv a konfiškáciu celého majetku. Rozsudok nad Machom bol vynesený o zhruba dva týždne, teda už v čase, kedy bol Tiso mŕtvy. Machovi bol nakoniec uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 rokov. Teda podľa § 6 nariadenia č. 33/45, ktorý takýto postup v špecifických prípadoch umožňoval. Alexander Mach bol vo väzení nakoniec 23 rokov, do roku 1968, kedy bol prepustený po amnestií prezidenta republiky na slobodu.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 54</ref> Miernejší trest pre Macha vyvolal už v tej dobe pomerne veľkú polemiku. Protesty vyjadrila nie len Židovská obec, ale i odbojári. Práve Macha totiž považovali za jedného z hlavných strojcov perzekúcie Židov na Slovensku.<ref name=EH189>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 189 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Objavovali sa správy, že zmiernenie trestu v prípade Macha bolo výsledkom jeho dobrých vzťahov s komunistami.<ref name=SME2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mirka Kernová | odkaz na autora = | titul = Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti? | url = https://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou-komunisti.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2006-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rozsudok Národného súdu voči obžalovaným nebol nikdy zrušený.<ref name=NpFD>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Busta Ferdinanda Ďurčanského v Rajci | url = http://www.najpravo.sk/clanky/busta-ferdinanda-durcanskeho-v-rajci.html?addToFavorite | vydavateľ = najpravo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

V bode obžaloby B bol taktiež Tiso uznaný vinným, že ako člen slovenskej vlády a Slovenského snemu a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácii sa pričinil o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu. Ďalej mal podporiť v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy Nemecka a Maďarska. Tiež mal spôsobiť škodu vojnovému úsiliu ZSSR a Spojencov, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám, ktoré viedli boj za slobodu. Pričinil sa o vypovedanie vojny ZSSR a Spojencom. Bral významnú účasť na týchto konfliktoch. Propagoval činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov. Verejne hanobil ZSSR a Spojencov a ich štátne zriadenie a armády.<ref name=Kn233>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 233 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR.<ref name=Kn234>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 234 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

V bode obžaloby C bol Tiso uznaný vinným, že akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom za slobodu a za obnovenie ČSR. Maril prípravy SNP a účasť vojenských jednotiek na ňom. Zúčastnil sa na úsilí fašistických okupantov a domácich zradcov v úmysle potlačiť SNP a znemožniť partizánsky boj. Spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov SNP a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Túto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval a schvaľoval, pričom vystupoval ako exponovaný politický činiteľ a príslušník fašistických organizácii. Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) tohto nariadenia.<ref name=Kn234>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 234 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

V bode obžaloby D bol Tiso uznaný vinným, že ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a príslušník slovenských fašistických organizácii spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcom boj za slobodu. Nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácii pre ich politickú činnosť. Spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie. Činnosť kolaborantov verejne propagoval. Napomáhal činnosti fašistických okupantov a s nimi spolupracoval v úmysle napomáhať nemeckému vedeniu vojny. Spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov SNP a partizánskeho boja a inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR, trestný čin kolaborantstva podľa § 3 písm. a), b), e) tohto nariadenia a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) tohto nariadenia za priťažujúcich okolností.<ref name=Kn234>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 234 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Ferdinand Ďurčanský bol v neprítomnosti uznaný vinným z trestného činu domácej zrady podľa § 2 písm. a), b), d) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR, trestného činu zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), c), d) tohto nariadenia a trestného činu kolaborantstva podľa § 3 písm. b), c), d) tohto nariadenia. Dôvody boli obdobné, ako v prípade Jozefa Tisa.<ref name=NpFD>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Busta Ferdinanda Ďurčanského v Rajci | url = http://www.najpravo.sk/clanky/busta-ferdinanda-durcanskeho-v-rajci.html?addToFavorite | vydavateľ = najpravo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Ešte počas čítania rozsudku podal na pošte Ernest Žabkay poštou žiadosť o milosť pre Jozefa Tisa. Po prečítaní rozsudku sa predseda senátu Daxner opýtal Tisa, či žiada milosť, na čo tento odpovedal, že jeho obhajcovia už v jeho mene túto žiadosť zaslali prezidentovi republiky, vláde ČSR, ministrovi spravodlivosti ČSR, predsedníctvu SNR a povereníkovi SNR pre pravosúdie (spravodlivosť) poštou. Keď sa však Daxner Tisa spýtal, či žiada milosť, okrem oznámenia, že ju už podali jeho obhajcovia, sa k tejto otázke aj sám vyjadril. V krátkosti na otázku Daxnera či žiada milosť odpovedal, že "''z mravnej povinnosti áno''".{{#tag:ref|Jozef Tiso bol rozhodnutý odmietnuť požiadať o milosť sám. No keďže bol katolíckym kňazom, považoval súčasne takýto postoj za hriech, keďže by sa to rovnalo samovražde.|group=pozn}} <ref name=Kn50>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 50 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}<Kn102/ref> <ref name=Kn102Kn50>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 10250 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne sa rovnakú otázku opýtal Daxner aj obžaloby. Títo odpovedali rôzne, Rigan navrhol udeliť milosť, Rašla a Šujan neodporúčali udeliť milosť. Nakoniec sa k otázke milosti vyjadril samotný senát Národného súdu, ktorý prezidentovi republiky neodporučil milosť udeliť.<ref name=Kn103>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 103 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Obhajoba spolu s Tisom očakávali po vynesení rozsudku udelenie milosti vzhľadom na priaznivú verejnú mienku a politickú situáciu na Slovensku.<ref name=Kn104>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 104 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=IK180>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 180 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>

K tejto žiadosti sa mal za normálnych okolností vyjadriť aj Najvyšší súd ČSR. Avšak v prípade rozsudkov Národného súdu v Bratislave platilo, že jeho rozsudky boli po ich vyhlásení právoplatné a vykonateľné a teda Najvyšší súd ČSR nemal voči Národnému súdu v Bratislave nijaké právomoci. Voči rozsudkom Národného súdu nebolo možné podať opravný prostriedok.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 173</ref> K milosti sa tak najprv vyjadrilo predsedníctvo SNR. To však prekvapivo nezaujalo žiadne stanovisko pre nejednotnosť [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]{{#tag:ref|Súčasťou predvolebných sľubov [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] bolo presadenie milosti pre Jozefa Tisa.<ref name=trend>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michal Lehuta | odkaz na autora = | titul = Prečo popravili Jozefa Tisa a o čo išlo v procese s ním | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/preco-popravili-jozefa-tisa-o-com-bol-jeho-proces.html?split=all | vydavateľ = Týždenník TREND | dátum vydania = 2017-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>|group=pozn}} a žiadosť o milosť predložilo vláde ČSR do Prahy.<ref name=Kn50>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 50 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Povereník pre spravodlivosť [[Ivan Štefánik]] navrhol udeliť milosť a zmeniť trest na doživotie.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 194</ref> Vláda ČSR však rozhodla na mimoriadnom zasadnutí konanom 16. apríla 1947 väčšinou hlasov neodporučiť udelenie milosti pre Tisa. Prezident republiky Beneš tak žiadosť o milosť Jozefovi Tisovi zamietol, keďže sa pred tým zaviazal ako nadstranícky prezident rešpektovať rozhodnutie vlády.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 183</ref> Jozefovi Tisovi bolo toto rozhodnutie oznámené 17. apríla 1947. Na túto správu reagoval Tiso slovami: "''Zamietol, no dobre''". Po dočítaní rozhodnutia bolo Tisovi oznámené, že popravený bude v nasledujúci deň ráno o 5.00 hod. Ako posledné sa zástupca súdu opýtal Tisa na posledné želanie. Ten požiadal o spovedníka kapucína a o cirkevný pohreb v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]].<ref name=Kn104>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RAŠLA, A.; ŽABKAY, E | odkaz na autora = | titul = Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. | url = | vydavateľ = Tatrapress, Bratislava, s. 104 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne ešte bolo Tisovi umožnené stretnúť sa s príbuznými. Niekoľko hodín pred popravou napísal ceruzkou svoje posledné politické vyhlásenie: "''Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou. Cítim sa byť mučeníkom Slovenského národa a protiboľševického stanoviska.''"<ref name=IK180/><ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 106</ref> <ref name=IK180>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 180 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>

Jozef Tiso bol popravený obesením v budove Justičného paláca v Bratislave o 5.00 hod. dňa 18. apríla 1947 vo veku 59 rokov. Jeho popravy sa zúčastnili obaja obhajcovia Jozefa Tisa, teda Ernest Žabkay a Martin Grečo, zástupca Národného súdu Ľudovít Benada, prokurátor krajskej prokuratúry Karol Novomeský, ďalej úradník za Mestský národný výbor Bratislava, za povereníctvo vnútra Rudolf Viktorin a dvaja lekári. Tesne pred popravou dorazil aj dôstojník vyslaný prezidentom Benešom, ktorý mu mal podať správu o vykonaní rozsudku.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 107</ref> Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol taktiež odsúdený na trest smrti, bol už pred procesom v zahraničí. Súdený tak bol v neprítomnosti. Zomrel 15. marca 1974 v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západonemeckom]] [[Mníchov]]e vo veku 67 rokov. Alexander Mach bol vo väzení 23 rokov. V roku 1968 bol prepustený z väzenia po amnestií prezidenta republiky. Zomrel v Bratislave v roku 1980 vo veku 78 rokov.<ref name=SME2>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mirka Kernová | odkaz na autora = | titul = Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti? | url = https://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou-komunisti.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2006-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Tento proces bol najrozsiahlejším retribučným procesom v histórii Slovenska. Trval 71 pojednávacích dní a zápisnica z pojednávania mala viac ako 8 000 strán.<ref name=EH189>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 189 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Objektivita procesu je v súčasnosti sporná.<ref name=SME1trend>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MarekMichal VagovičLehuta | odkaz na autora = | titul = JozefPrečo Tisopopravili chcel,Jozefa abyTisa hoa odsúdili.o Chcelčo byťišlo obeťouv procese s ním | url = https://www.smeetrend.sk/cekonomika/3251125/jozefpreco-tisopopravili-chceljozefa-abytisa-hoo-odsudilicom-chcelbol-bytjeho-obetouproces.html?split=all | vydavateľ = DenníkTýždenník SMETREND | dátum vydania = 20072017-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-1710 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=trendSME1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MichalMarek LehutaVagovič | odkaz na autora = | titul = PrečoJozef popraviliTiso Jozefachcel, Tisaaby aho oodsúdili. čoChcel išlobyť v procese s nímobeťou | url = https://www.etrendsme.sk/ekonomikac/preco3251125/jozef-popravilitiso-jozefachcel-tisaaby-oho-comodsudili-bolchcel-jehobyt-procesobetou.html?split=all | vydavateľ = TýždenníkDenník TRENDSME | dátum vydania = 20172007-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-1017 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V skutočnosti išlo skôr o revolučný tribunál, kde je rozsudok vopred známy bez ohľadu na dôkaznú situáciu. Je potrebné objektívne priznať, že pri retribučných procesoch, vrátane procesu proti Jozefovi Tisovi, Alexandrovi Machovi a Ferdinandovi Ďurčanskému, išlo predovšetkým o odplatu.<ref name=SME1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Marek Vagovič | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso chcel, aby ho odsúdili. Chcel byť obeťou | url = https://www.sme.sk/c/3251125/jozef-tiso-chcel-aby-ho-odsudili-chcel-byt-obetou.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2007-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Súčasne mali byť tieto procesy aj výstrahou do budúcnosti, aby sa budúci politici vyhýbali činom, pre ktoré boli po druhej svetovej vojne súdení bývalí predstavitelia Slovenskej republiky.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 161</ref> Aj samotné nariadenie č. 33/45 bolo retroaktívne, teda postihovalo konanie obžalovaných v čase, kedy toto nemuselo byť trestné. Niečo také je závažným porušením zásady zákazu retroaktivity a za normálnych okolností to nie je možné{{#tag:ref|Retroaktivita bola charakteristickou črtou retribučných procesov vo všetkých štátoch po druhej svetovej vojne.<ref name=EH167>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 167 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn}}. Tvrdenia o neobjektivite procesu, prípadne o jeho politickom ovplyvňovaní čiastočne potvrdzujú aj skúsenosti obhajoby. Tá nemala prístup k archívnym materiálom. Predseda senátu Daxner robil kroky, ktoré obhajobe sťažovali, prípade aj znemožňovali efektívny výkon obhajoby. Obhajcovia nemohli pred začiatkom procesu nahliadnuť do spisu.

Historik [[Ivan Kamenec]] konštatuje, že tento proces mal zohrať úlohu slovenského norimberského procesu. Celý proces bol podľa neho spolitizovaný nie len zo strany Tisových odporcov, ale aj jeho prívržencov. Doplácal na to práve Tiso ako hlavný obžalovaný. Proces mal podľa neho síce atribúty súdneho konania, no súčasne bol stále viac jeho priebeh a aj výsledok ovplyvňovaný vtedajšími politickými súbojmi, čo nemali skrývať ani organizátori tohto procesu.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 173</ref> Retribučné procesy boli zneužité aj na politické boje vedúce k posilneniu moci komunistických strán a ich spojencov v krajinách, ktoré sa mali neskôr stať súčasťou sovietskeho priestoru. Takéto prípady, no v menšej miere, sa mali vyskytnúť i v niektorých krajinách západnej Európy.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 163</ref> Historik [[Milan Zemko]] v tejto súvislosti v minulosti uviedol, že politická činnosť Jozefa Tisa počas existencie vojnovej Slovenskej republiky bola dôvodom na súdny proces. Otázne však podľa neho je, či sa k výsledku dospelo správnym spôsobom. Niektoré časti obžaloby by podľa Zemka v normálnych demokratických pomeroch len ťažko obstáli.<ref name=SME1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Marek Vagovič | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso chcel, aby ho odsúdili. Chcel byť obeťou | url = https://www.sme.sk/c/3251125/jozef-tiso-chcel-aby-ho-odsudili-chcel-byt-obetou.html | vydavateľ = Denník SME | dátum vydania = 2007-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Historička [[Katarína Zavacká]] konštatovala, že tento proces mal všetky atribúty spravodlivého procesu, vrátane otvorenosti a dohľadu svetových médií.<ref name=trend>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michal Lehuta | odkaz na autora = | titul = Prečo popravili Jozefa Tisa a o čo išlo v procese s ním | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/preco-popravili-jozefa-tisa-o-com-bol-jeho-proces.html?split=all | vydavateľ = Týždenník TREND | dátum vydania = 2017-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

Zaujímavá je aj osobnosť samotného predsedu Národného súdu v Bratislave a súčasne predsedu senátu v tomto procese Igora Daxnera. Ten bol za Slovenského štátu väznený, jeho brat bol dokonca internovaný v koncentračnom tábore v Ilave, následne v Nemecku a mesiac po vojne na následky väznenia zomrel. V septembri 1946 tiež Daxner navštívil prezidenta Edvarda Beneša a rozprával sa s ním o procese s Jozefom Tisom a o tom, či bude Tisovi udelená zo strany prezidenta milosť. Nie len tieto, ale i ďalšie okolnosti, tak robili z Daxnera osobu voči obžalovaného Jozefovi Tisovi jednoznačne zaujatú a teda sa nemal vôbec zúčastniť na procese. Jeho zaujatosť nakoniec dokladá aj jeho správanie počas procesu, kedy sa dopúšťal opakovane porušení zákona a zásad trestného konania v neprospech obžalovaných, predovšetkým voči Jozefovi Tisovi a s obžalovanými sa pravidelne počas procesu dokonca hádal. Zaujatosť prejavoval Daxner aj opatreniami voči Jozefovi Tisovi vo väzbe.{{#tag:ref|Jozef Tiso sa nemohol zúčastniť väzenskej svätej omše, nemal povolenú spoveď, boli mu zhabané poznámky týkajúce sa obhajoby a pod.<ref>HRABOVEC, E., 2017, Jozef Tiso - kňaz a prezident. Post Scriptum, Bratislava, s. 181</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.retromania.sk/1940-1949/jozef-tiso|titul=Fakty a mýty o Jozefovi Tisovi|dátum prístupu=2017-01-13|vydavateľ=retromania.sk|dátum vydania=}}</ref>|group=pozn}} Samotné Daxnerovo konanie mal počas celého priebehu procesu usmerňovať podpredseda Národného súdu Karel Bedrna, ktorý bol členom KSČ. Historik Ivan Kamenec v tejto súvislosti uvádza, že Tiso vystupoval pred súdom sebavedome, bez osobitného citového pohnutia. Zväčša sa vedel obratne brániť a svojimi odpoveďami či argumentmi neraz vyviedol z rovnováhy cholerického predsedu súdu Igora Daxnera.<ref name=IK178>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 178 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Daxner neumožnil vykonať množstvo dôkazov, ktoré navrhla obhajoba. Napriek tomu však mala obhajoba relatívnu slobodu pôsobenia, neporovnateľnú s politickými procesmi po [[Februárový prevrat|komunistickom prevrate v roku 1948]].<ref name=EH187>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 187 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Igor Daxner ako predseda senátu Národného súdu pri iných procesoch sa v niekoľkých prípadoch vyjadril ešte v priebehu hlavného pojednávania, že obžalovaných nechá aj tak obesiť. V jeho úplne prvom prípade prejednávanom pred Národným súdom v Bratislave sa pri zdôvodnení odsúdenia [[Ján Šmigovský|Jána Šmigovského]] (veliteľ nitrianskej vojenskej posádky, ktorá sa nepridala k SNP) na trest smrti, mal Daxner uviesť, že prísne tresty sú potrebné z dôvodu, aby si Národný súd získal autoritu.<ref name=EH182>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = HRABOVEC, E | odkaz na autora = | titul = Jozef Tiso - kňaz a prezident. | url = | vydavateľ = Post Scriptum, Bratislava, s. 182 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>

Obhajoba, ale i Jozef Tiso samotný odmietal obvinenia. Naopak sa snažil poukazovať na fakt, že on bol členom umierneného krídla HSĽS a teda bránil radikálnemu krídlu na čele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom, aby nezačali ešte s väčšou perzekúciou odporcov a Židov.<ref name=IK178>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 178 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> V tejto súvislosti sa však Alexander Mach po svojom prepustení z väzenia v roku 1968 mal podľa spomienok Antona Rašlu vyjadriť, že tvrdenia Jozefa Tisa o tom, že bez jeho vedomia jednali s nemeckými predstaviteľmi práve Tuka a Mach, neboli pravdivé. Naopak, hlavné slovo mal mať vždy práve Jozef Tiso.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 41</ref> Na tieto tvrdenia nadväzujú zistenia z listín, ktoré boli po vojne nájdené v [[Liberec|Liberci]] v Karmazinovom archíve. Ich súčasťou bola tzv. Fialová správa z Nemecka, v ktorej bola uvedená sťažnosť dôstojníkov [[Schutzstaffel|SS]], ktorým sa nepozdávala povinnosť dodržiavať pravidlá spojené s oficiálnymi návštevami aj ku vzťahu k Jozefovi Tisovi, ktorý podľa nich nebol skutočným prezidentom. Na ich námietky mal podľa záznamov [[Adolf Hitler]] odpovedať, že Tiso mu verí, a keďže slovenský národ verí kňazom a teda aj Tisovi, je potrebné, aby dôstojníci aj naďalej zachovávali potrebné pravidlá pri stretnutiach s predstaviteľmi Slovenskej republiky, nakoľko jej územie je pre vojnu so ZSSR dôležité.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 39</ref> Aj Vojtech Tuka pri vlastnom procese uviedol, že na Slovensku platil tzv. vodcovský systém s tým, že Jozef Tiso bol prezidentom a vodcom štátu, predsedom a vodcom HSĽS-SSNJ a navyše kňazom, čo mu autoritu iba zvyšovalo. Tuka ďalej uviedol, že bol síce predsedom vlády, no nikdy nemohol rozhodovať proti vôli Jozefa Tisa, alebo bez jeho vedomia.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 60</ref> Je samozrejme potrebné dodať, že všetci obžalovaní sa snažili zachrániť si pred súdom život a to aj keď vedeli, že im hrozí iba trest smrti a iný trest v ich prípade nie je možný. Alexander Mach však bol vo svojich tvrdeniach konzistentný aj v čase, kedy mu už trest smrti nehrozil.

Zrejme najdiskutovanejšou otázkou zostáva vykonanie trestu smrti na Jozefovi Tisovi. Je známe, že on aj jeho obhajcovia s udelením tohto trestu rátali, no súčasne sa domnievali, že bývalému prezidentovi bude vzhľadom na verejnú mienku a politickú situáciu udelená milosť. Dokonca aj Alexander Mach sa vyjadril podobne, keď uviedol, že síce očakáva trest smrti pre seba, no bol presvedčený, že Tiso by nemal byť popravený, keďže má podporu cirkvi a väčšiny verejnosti. Tiso počas procesu aj podľa vlastných obhajcov dobre nezapôsobil. Nebol vždy ochotný počúvať rady obhajcov. Radu svojich obhajcov, aby urobil vyhlásenie, v ktorom by odsúdil zločiny nacistického Nemecka odmietol s odôvodnením, že keby odsúdil čokoľvek, čo Nemci popáchali, alebo ľutoval obete, vysvetľovali by si to, že sa zlomil a doznáva vinu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Svojim obhajcom uviedol, že o týchto činoch nemal tušenie a prejavoval rozhorčenie nad tým, čo sa v priebehu procesu dozvedel.<ref>RAŠLA, A.; ŽABKAY, E., 1990, Proces s dr. J. Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho. 1. vyd. Tatrapress, Bratislava, s. 110</ref> Presadenie trestu smrti pre Tisa bolo aj súčasťou vtedajšieho politického súboja, kedy sa týmto spôsobom pokúšala KSS (KSČ) rozložiť Demokratickú stranu.<ref name=IK174>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = KAMENEC, I | odkaz na autora = | titul = Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). | url = | vydavateľ = Premedia, Bratislava, s. 174 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> Dá sa však konštatovať, že vykonanie trestu smrti nad Jozefom Tisom posilnilo jeho kult osobnosti.<ref>KAMENEC, I., 2013, Tragédia politika, kňaza a človeka (Dr. Jozef Tiso, 1887 – 1947). Premedia, Bratislava, s. 185</ref>