Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v [[Bytča|Bytči]] v rodine mäsiara Jozefa Gašpara Tisa ([[1862]]{{--}}[[1943]]) a Terézie, rod. Budíškovej ([[1863]]{{--}}[[1947]]) ako druhé z desiatich detí (z ktorých tri zomreli v mladom veku). Bol pokrstený ako ''Jozef Gašpar'', druhé meno však nepoužíval. Študoval na štvortriednej rímskokatolíckej ľudovej škole v Bytči. V prvom ročníku sa vyučovalo výlučne po slovensky, na škole ale dostal aj základy nemeckého a maďarského jazyka <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 46.</ref><ref name="Kamenec 18">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 18.</ref>.

 

 

Ako výnimočne nadaného ho nitriansky [[biskup]] poslal na univerzitu do [[Viedeň|Viedne]] na takzvané [[Pázmaneum]], ktoré bolo určené pre obzvlášť talentovaných a perspektívnych adeptov kňazskej dráhy. Na štúdium nastúpil v roku [[1906]] <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 19.</ref>. Na Pazmáneu vyučovali vynikajúci profesori, pričom Tiso mal možnosť zoznámiť sa s rôznymi filozofickými smermi a najnovšími pápežskými encyklikami. V školských hodnoteniach bol najčastejšie charakterizovaný ako vynikajúci, príkladný, povzbudivo pobožný a podobne. Pri zápisoch do semestrov si hlásil slovenský materinský jazyk <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 49.</ref>. V seminári písal kázne popri maďarčine aj v slovenčine. Vďaka svojim vedomostiam a usilovnosti získal funkciu asistenta. V priebehu štúdia mu hrozilo vylúčenie kvôli listu bývalým spolužiakom nitrianskeho seminára <ref>Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 20.</ref>, kde spomenul „rozhárané pomery“ v seminári. [[Rektor]] nitrianskeho seminára obsah zdramatizoval, za dôvod narážky uviedol, že seminár „vypovedal vojnu myšlienke slovenského nacionalizmu“ a žiadal rektora Pazmánea aby bol Tiso vzatý na zodpovednosť. Rektor Pazmánea Drexler sa Tisa zastal a prípad bol uzavretý napomenutím. Štúdium ukončil v roku [[1910]] ako premiant <ref name="k">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 21.</ref> a o rok obhájil svoju [[dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na dogmaticko-historickú tému ''Doctrina parhenogeneseos ex monumentis antenicaenis demonstrata'' (Dôkazy o panenskom materstve Márie na základe dokumentov spred [[Prvý nicejský koncil|Nicejského koncilu]]). Cieľom práce bolo kriticky preskúmať tvrdenie profesora [[Otto Zöckler|Otta Zöcklera]], že reformácia navrátila mariánsky kult k stavu, aký mal v čase raného kresťanstva <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 41.</ref>. Tiso dospel k záveru, že tvrdenie sa nedá považovať za pravdivé, pretože kult sa viackrát zaznamenal už do začiatku apoštolského kresťanstva. Po schválení dizertácie a vykonaní rigoróznych skúšok bol [[15. júl]]a [[1911]] promovaný za doktora teológie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 42.</ref>.