Neil Armstrong: Rozdiel medzi revíziami

}}

 

 

Predtým, než sa stal astronautom, slúžil ako pilot v [[United States Navy|námorníctve Spojených štátov amerických]], pričom bojoval vo [[Kórejská vojna|vojne v Kórei]]. Po odchode z námorníctva vyštudoval letecké inžinierstvo na [[Purdue University|Purdueovej univerzite]] a stal sa skúšobným pilotom [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národného poradného výboru pre letectvo]] (NACA) v dnešnom [[Armstrongovo letecké výskumné stredisko|Armstrongovom leteckom výskumnom stredisku]], kde sa pri viac než 900 letoch zúčastnil testov mnohých typov lietadiel. Od roku [[1958]] sa postupne zapojil do programu [[United States Air Force|letectva Spojených štátov amerických]], ''[[Man In Space Soonest]]'' (''Človek vo vesmíre čo najskôr''), testovania raketového lietadla [[North American X-15]] a vývoja raketoplánu [[Boeing X-20 Dyna-Soar]].

V roku [[1971]] odišiel z NASA a vyučoval na [[University of Cincinnati|univerzite v Cincinnati]], potom bol hovorcom a členom správnych rád niekoľkých spoločností. Zomrel v roku [[2012]] na komplikácie po operácii srdca.

 

Narodil sa v meste [[Wapakoneta]] v štáte [[Ohio]]. Jeho rodičmi boli Stephen Koenig Armstrong a Viola Louise Engelová,{{#tag:ref|Rodina Armstrongových sa presťahovala zo [[Škótsko|Škótska]] do [[Pensylvánia|Pensylvánie]] na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia. Predkovia Violy Engelovej pochádzali z [[Vestfálsko|Vestfálska]].<ref name="hansen 13 15 20 21"/>|group=pozn.}} mal dvoch mladších súrodencov, June a Deana. Jeho otec bol audítorom pracujúcim pre ohijskú vládu, rodina sa preto často sťahovala.<ref>Hansen, s. 29–30.</ref> Už v detstve sa nadchol pre lietanie. Prvýkrát videl lietadlá ako dvojročný, keď ho otec vzal na letecké preteky. V lietadle sedel prvýkrát v šiestich rokoch pri vyhliadkovom lete vo [[Ford Trimotor|Forde Trimotor]].<ref name="nasa bio"/>

 

Po skončení služby u námorníctva sa vrátil na univerzitu, dokončil ju v roku [[1955]] s titulom [[bakalár]] (''Bachelor of Science''). Neskôr, v roku 1970, absolvoval na [[University of Southern California]] (''University of Southern California'') magisterské štúdium (s titulom ''Master of Science'') v rovnakom odbore, leteckom inžinierstve.<ref name="nasa bio armstrong"/> Na univerzite sa zoznámil so študentkou ekonómie Janet Elizabeth Shearonovou, s ktorou sa oženil v [[január]]i [[1956]]. Janet s ním odišla do Kalifornie a nedokončila štúdium, čo neskôr ľutovala.<ref name="hansen 124 127">Hansen, s. 124–127.</ref>

 

[[Súbor:Neil A. Armstrong.jpg|thumb|left|170px|Neil Armstrong vo veku 26 rokov v čase, keď pracoval ako [[skúšobný pilot]] [[National Advisory Committee for Aeronautics|NACA]] na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]]

 

{{citát|Piloti nemajú žiadnu zvláštnu radosť pri chôdzi. Piloti radi lietajú.|Neil Armstrong}}

 

[[Súbor:X-20 Dyna Soar prototype.jpg|thumb|Prototyp raketoplánu Boeing X-20 Dyna-Soar]]

 

V osobnom živote postihla Armstronga v roku 1962 ťažká strata. S Janet mal tri deti – Erica (1957), Karen (1959) a Marka (1963).<ref>Hansen, s. 128.</ref> V júni 1961 lekári u Karen diagnostikovali [[zhubný nádor|nádor]] v strednej časti [[mozgový kmeň|mozgového kmeňa]]. Liečba neuspela a v januári 1962 Karen zomrela.<ref>Hansen, s. 161–164.</ref>

 

[[Súbor:GEMINI-TITAN-8 - PRELAUNCH ACTIVITY.jpg|thumb|left|Neil Armstrong sa pripravuje na štart misie [[Gemini 8]], 16. marec 1966]]

 

Po lete boli Armstrong, kolega astronaut [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]], zástupca riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných kozmických letov]] NASA v Houstone George Low a ďalší s manželkami vyslaní na niekoľkotýždňové propagačné turné po Latinskej Amerike, počas ktorého navštívili štrnásť miest v jedenástich štátoch.<ref>Hansen, s. 296–297.</ref>

 

V [[program Apollo|programe Apollo]] bol v [[november|novembri]] [[1967]] vymenovaný za veliteľa záložnej posádky [[Apollo 9|Apolla 9]]. Po zmene obsahu letov Apolla 8 a 9 kvôli problémom s výrobou lunárnych modulov prešiel v novembri 1968 na miesto veliteľa zálohy pre [[Apollo 8]].<ref name="chlynin apollo"/>

 

Druhý Armstrongov kozmický let trval 8 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd. Obidva jeho lety do vesmíru celkovo trvali 8 dní, 14 hodín, 12 minút a 30 sekúnd; z toho 2 hodiny a 31 minút strávil vychádzkou na povrchu Mesiaca.<ref name="ivanov"/>

 

[[Súbor:Stevan Kragujevic, Neil Armstrong in Belgrade, 1969.JPG|thumb|right|Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins obklopení davom v [[Belehrad]]e, október 1969]]

 

Kontakt s NASA nestratil ani po rokoch, ešte v roku [[1986]] bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala [[STS-51-L|nehodu]] raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|''Challenger'']].<ref>Hansen, s. 610–616.</ref>

 

[[Súbor:Neil Armstrong at 50th anniversary of John Glenn's first spaceflight.jpg|thumb|left|Neil Armstrong hovorí na slávnostnej večeri na [[Ohio State University]] usporiadanej k 50. výročiu kozmického letu [[John Glenn|Johna Glenna]], prvého amerického astronauta, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme, 20. február 2012]]