V rokoch [[1768]] – [[1772]] bojoval vo vojne na podporu [[Stanislav II. August Poniatowski(Poľsko)|Stanislava Poniatowského]], ktorý bol poľským bábkovým kráľom a zároveň milencom cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] [[3. november|3. novembra]] [[1768]] Suvorov v [[bitka pri Orechovom|bitke pri Orechovom]] porazil bratov Jozefa a Kazimíra Pułaských. Následne ruské vojská obsadili [[Krakov]]. Suvorov za zásluhy v Poľsku získal hodnosť [[generálmajor]]a, ako aj vysoké vyznamenanie – [[Kríž Sv. Juraja]]. Už onedlho však musel proti [[Poliaci|Poliakom]] zasiahnuť znovu. [[23. máj]]a [[1771]] porazil konfederantov pod vedením francúzskeho generála [[Charles François Dumouriez|Dumourieza]] v bitke [[bitka pri Lanskorne|pri Lanskorne]]. Túto bitku vyhral vďaka netradičnému nasadeniu [[kozáci|kozáckeho]] [[ľahké jazdectvo|ľahkého jazdectva]], ktoré napriek tomu, že bolo niekoľkonásobne slabšie, prinútilo nepriateľa ustúpiť. V noci z 22. na [[23. september|23. septembra]] [[1771]] opäť porazil konfederantov na čele s [[Michal Kazimír Oginski|Michalom Oginskim]] v [[bitka o Stolvice|bitke o Stolvice]]. Následne [[23. apríl]]a [[1772]] sa po jeho skvele vykonanom útoku vzdali poslední povstalci v [[Krakov]]skej pevnosti [[Wawel]]. Boli to poslední [[Poľsko|poľskí]] vlastenci, ktorí vzdorovali intervencii po [[Prvé delenie Poľska|prvom delení Poľska]] (dohody boli podpísané [[6. február]]a v [[Petrohrad|Peterburgu]] a [[19. február]]a vo [[Viedeň|Viedni]]). Ku cti môže Suvorovovi slúžiť to, že s porazenými povstalcami nakladal humánne a po ich prísľube, že už nebudú jeho vojskám klásť odpor (ten neraz porušili), ich odzbrojil a prepustil.
