Imperializmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Doplnenie pár informácii o imperializme.
Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor
Bez shrnutí editace
Značky: vrátenie odstránenie referencie
Riadok 1:
'''Imperializmus''' je najčastejšie popisovaný ako snaha veľmocí o rozšírenie sféry vplyvu a [[moc]]i nad okolitými krajinami, či národmi kde mocnejší štát využíva svoju prevahu na vykorisťovanie zdrojov slabšieho. Cieľom je vytvoriť veľmoc alebo získať dominantný vplyv na území, na ktoré si imperialistický štát robí nárok. Najdoslovnejšiou verziou imperializmu je zaberanie cudzích území, ako sa dialo najmä v období [[Kolonializmus|kolonializmu]], kde silnejšie krajiny plne ovládli viacero slabších a to politicky aj ekonomicky. Ako príklad možno uviesť [[Britské impérium|britské]], [[Čínske impérium|čínske]], [[Španielske impérium|španielske]], [[Portugalské impérium|portugalské]] a ďalšie impériá, ktoré nadobudli obrovskú rozlohu. S tým súvisel zrod [[Merkantilizmus|merkantilizmu]], na základe ktorého si kolonizátori vynucovali exkluzívne právo obchodu so svojimi kolóniami, čo narážalo na výraznú nevôľu.
S pojmom ''imperializmus'' je možné stretnúť sa v rámci dejín ľudstva mnohokrát, avšak, aj napriek častému využívaniu tohto pojmu, neexistuje jeho jedna, ucelená definícia. Imperializmus sa pokúsilo definovať mnoho autorov a preto existuje viacero variánt jeho chápania.
 
Pojem imperializmus pochádza z latinského slova ''impéria''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Prabhat|meno=S.|titul=Difference Between Colonialism and Imperialism|url=http://www.differencebetween.net/miscellaneous/difference-betweencolonialism-and-imperialism|dátum vydania=|dátum prístupu=8.6.2019|vydavateľ=}}</ref>, čo v preklade znamená veliť.
 
'''Imperializmus''' je najčastejšie popisovaný ako snaha veľmocí o rozšírenie sféry vplyvu a [[moc]]i nad okolitými krajinami, či národmi kde mocnejší štát využíva svoju prevahu na vykorisťovanie zdrojov slabšieho. Cieľom je vytvoriť veľmoc alebo získať dominantný vplyv na území, na ktoré si imperialistický štát robí nárok. Najdoslovnejšiou verziou imperializmu je zaberanie cudzích území, ako sa dialo najmä v období [[Kolonializmus|kolonializmu]], kde silnejšie krajiny plne ovládli viacero slabších a to politicky aj ekonomicky. Ako príklad možno uviesť [[Britské impérium|britské]], [[Čínske impérium|čínske]], [[Španielske impérium|španielske]], [[Portugalské impérium|portugalské]] a ďalšie impériá, ktoré nadobudli obrovskú rozlohu. S tým súvisel zrod [[Merkantilizmus|merkantilizmu]], na základe ktorého si kolonizátori vynucovali exkluzívne právo obchodu so svojimi kolóniami, čo narážalo na výraznú nevôľu.
 
V slovníku humánnej geografie sa stretávame s definíciou ''imperializmu'' ako nerovnocenného ľudského a územného vzťahu, v ktorom má dominantné postavenie, nadriadenosť a kontrolu jeden štát nad iným štátom, prípadne ľudia nad inými ľuďmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gregory|meno=D.|titul=The Dictionary of Human Geography|vydanie=5. vyd.|vydavateľ=John Wiley & Sons|miesto=|rok=2011|isbn=9781405132886|strany=1072}}</ref>
 
Ďalšiu definíciu tohto pojmu nám ponúka M. Parenti, ktorý chápe imperializmus ako proces, pri ktorom dominantný národ v rámci svojich politicko-ekonomických záujmov vyvlastňuje iných ľudí, s cieľom obohatiť sa o pôdu, prácu, suroviny, alebo získať nové odbytiská pre svoje tovary. Týmto spôsobom sa národ zbavuje svojho tovaru a kapitálu, ktorý prúdi na zahraničné trhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Parenti|meno=M.|titul=Against empire|url=http://books.google.sk/books?id=UlkXpSKivwIC&printsec=frontcover&dq=parenti+against+empire&hl
=sk&sa=X&ei=nHldU5GnCumO4ATYyoA4&redir_esc=y#v=onepage&q=parenti%20against%20empir
e&f=false|dátum vydania=|dátum prístupu=8.6.2019|vydavateľ=}}</ref>
 
Obsah pojmu imperializmus rozšíril nastupujúci [[marxizmus-leninizmus]] tým ,že medzi imperialistické zaradil všetky kapitalistické štáty, ktoré udržiavajú menej vyvinuté krajiny v chudobe, hoci sa ich priamo nezmocnili. Podľa tejto interpretácie sa za imperializmus považuje už sama [[hegemónia]], čiže stav, keď je jeden štát podstatne mocnejší než iné. V obidvoch prípadoch sa silnejší štát zmocňuje riadenia politického a ekonomického mechanizmu iných, často aj veľmi vzdialených krajín, čo sa môže prejaviť aj formou kultúrneho imperializmu - stavu, keď sa domáca kultúra slabšieho štátu dostane do područia krajiny silnejšieho štátu.