Znak Uhorska: Rozdiel medzi revíziami

|valign="top"| '''cca [[1190]] – [[1196]]''' – Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón vlajek a znaků zemí světa | vydanie = 2. preprac | vydavateľ = Kartografie | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 223 | url = | isbn = 80-7011-776-1 | kapitola = Maďarsko | strany = 121 | jazyk = }}</ref> Motív dvojkríža však vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice [[11. storočie|11. storočia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Krížový erb Bela III. | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] dostal ešte v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] počas misie bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nolč | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští a slovenští prezidenti : &#x5B;přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem&#x5D; | vydanie = 1 | vydavateľ = CP Books | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 114 | url = | isbn = 80-251-0545-8 | kapitola = Něco o historii našich státních symbolů... | strany = 95 – 98 | jazyk = }}</ref> Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2019-06-07 }}</ref> Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] z obdobia okolo roku [[970]]. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.