Podkarpatská Rus: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Súčasť Sedmohradska a Habsburskej ríše ===

 

Od roku [[1490]] bolo Uhorsko súčasťou [[Krajiny českej koruny|česko]]-uhorskej personálnej únie, ktorú vytvoril [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]]. Avšak po smrti [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] ([[1526]]) nastal zápas o vládu nad Uhorskom medzi [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom I. Habsburským]] a [[Ján I. (Uhorsko)|Jánom Zápoľským]], ktorý vo februári [[1528]] uzavrel vazalský vzťah so sultánom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>{{Harvbz|Kopčan|1987|St=23}}</ref> Boje sa skončili uzavretím [[Veľkovaradínsky mier|mieru vo Veľkom Varadíne]] (dnes mesto [[Oradea]] na severozápade Rumunska) [[24. február]]a [[1538]], podľa ktorého sa navzájom uznali za legálnych vládcov a rozdelili si krajinu. Územie Podkarpatskej Rusi spolu s ďalšími územiami na severovýchode Uhorska a [[Sedmohradsko]]m pripadli do doživotnej Zápoľského doživotnej držby. Podľa mierovej zmluvy malo po jeho smrti toto územie pripadnúť Ferdinandovi, ktorý bol viazaný odškodnením Zápoľského dedičov majetkami v iných častiach ríše.

 

=== Národnoemancipačné snahy a aktivity rusínskej emigrácie (1917 – 1918) ===

 

Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319&nbsp;361 [[Rusíni|Rusínov]], 169&nbsp;434 [[Maďari|Maďarov]],<ref group="pozn">Údaj vrátane úradníkov prislúchajúcich k iným národnostiam, ktorí boli pre prácu vo verejnej správe nútení zapísať sa ako Maďari.</ref> 84&nbsp;697 [[Židia|Židov]], 62&nbsp;187 [[Nemci|Nemcov]], 15&nbsp;387 [[Rumuni|Rumunov]], 4057 [[Slováci|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností, pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci.<ref>Memorandum o Podkarpatské Rusi. In {{Harvbz|Hořec|1997|St=6}}</ref> Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvinutie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a&nbsp;transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s&nbsp;rusofilmi z [[Halič (región)|Haliče]], [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajerské vojvodstvo|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.<ref>{{Harvbz|Pop|2011|St=63}}</ref>

 

=== Začlenenie do Česko-slovenskej republiky (1919 – 1938) ===

 

Na domácej politickej scéne Podkarpatska sa situácia skomplikovala. Hlavným faktorom bola snaha budapeštianskej vlády zachovať celistvosť Uhorska a tiež prílišná názorová nejednotnosť domácich rusínskych aktivistov, ktorá sa prejavila vznikom viacerých národných rád s&nbsp;piatimi odlišnými štátoprávnymi koncepciami: orientáciou na Maďarsko, Rusko, Ukrajinu, ČSR a napokon utvorenie samostatného štátu. Najväčšiu podporu napokon získal návrh autonómie v rámci ČSR, čo bolo ovplyvnené nepriaznivým politicko-hospodárskym vývojom v Rusku, nestabilitou novovytvorenej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] a [[Západoukrajinská ľudová republika|Západoukrajinskej ľudovej republiky]] a širokou diplomatickou podporou česko-slovenského variantu štátmi Dohody.<ref>{{Harvbz|Mosný|2001|St=70}}</ref> Tie sa vyslovili za tento variant hlavne z dôvodu, že ČSR bola najstabilnejším a hospodársky najsilnejším štát oblasti, čo bolo pre viacnárodnostné a zaostalé Podkarpatsko dôležité.

Potom, čo česko-slovenské vojská oblasť roku [[1919]] obsadili, odhlasovala [[Ústredná národná rada Karpatských Rusínov]] v Užhorode [[8. máj]]a [[1919]] pričlenenie k Česko-Slovensku. Definitívne vyriešenie situácie na diplomatickom poli nastalo po podpise [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainskej mierovej zmluvy]] [[10. september|10. septembra]] [[1919]], ktorej súčasťou bola aj tzv. [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)|minoritná zmluva]].

 

<br />

<center>'''článok 10'''</center>

 

=== Ekonomické a politické reálie Podkarpatskej Rusi v ČSR ===

 

Celkovú situáciu tohto regiónu sťažovala značná hospodárska zaostalosť aj nízka politická gramotnosť väčšiny tunajšieho obyvateľstva. Napr. v roku [[1932]] bolo na Podkarpatskej Rusi len 19&nbsp;km ciest na 100&nbsp;km² (oproti tomu na Slovensku 30&nbsp;km a v Čechách 70&nbsp;km). Priemysel zamestnával v roku [[1926]] len 7000 ľudí, väčšina pracovala v lesníctve a poľnohospodárstve. V celom regióne chýbal priemyselný podnik s viac než 100 zamestnancami.<ref>{{Harvbz|Průcha|2004|St=135}}</ref> Aj napriek nekompromisnej centralistickej politike boli vládou ČSR prijaté opatrenia, ktoré znamenali ekonomický a kultúrny rozvoj, čím sa zvýšila aj životná úroveň obyvateľstva a to do značnej miery oproti predchádzajúcemu stavu. Hospodárske zaostávanie regiónu voči ostatným častiam ČSR ale naďalej pretrvávalo.<ref>{{Harvbz|Pop|2005a|St=145}}</ref>

 

=== Vyhlásenie nezávislosti a maďarská okupácia (1938 – 1944) ===

{{box farby|#7FFFD4}} Karpatská Ukrajina<br />

{{box farby|#D1EEEE}} [[Slovenská republika (1939 - 1945)|Slovensko]]<br />

{{box farby|#EE2C2C}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]]<br />

 

[[2. november|2. novembra]] [[1938]] sa na základe [[prvá viedenská arbitráž|prvej Viedenskej arbitráže]] juhovýchodná časť územia stala súčasťou Maďarska. Novým sídlom úradov sa stal [[Chust]]. Cieľom Maďarska bola naďalej obnova bývalého veľkého Uhorska. Najskôr sa rozhodlo o pričlenení Podkarpatska, čo malo Maďarsku umožniť spoločnú hranicu so spriateleným [[Poľsko]]m a umožniť získať prístup k prameňom [[Tisa|Tisy]]. Preto hneď po arbitráži Maďarsko rozpútalo v tlači kampaň proti údajným „macedónskym pomerom” v&nbsp;Podkarpatsku. Napriek dôrazným varovaniam [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ako aj explicitnému zákazu prvej viedenskej arbitráže, maďarská vláda pripravovala intervenciu. Od útoku ale musela odstúpiť, nakoľko Nemecko a Taliansko z obavy pred medzinárodnej diskreditácii po arbitráži zakročili voči maďarskému plánu ([[20. november]] 1938).

 

=== Druhá svetová vojna a pripojenie k ZSSR (1944 – 1946) ===

 

Po nemeckej okupácii Maďarska [[19. marec|19. marca]] [[1944]] bolo z Podkarpatska v apríli a máji 1944 deportovaných vyše 100&nbsp;000 [[Židia|Židov]] do nemeckých koncentračných táborov. Na jeseň [[Červená armáda]] postupujúca z východu vyhnala z územia veľa Nemcov a Maďarov.