Východný front (druhá svetová vojna): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 270:
 
[[Súbor:RIAN archive 982 Ruins of a house.jpg|náhľad|vpravo|Boje pripravili o strechu nad hlavou 25 miliónov sovietskych občanov, žena s dvoma dievčatami pri pohľade na ruiny domu]]
Veľké boli i materiálne straty. Vojnou bolo silne zasiahnuté územie, ktoré pred vojnou obývalo 88 miliónov obyvateľov a vytváralo až 40% hrubého domáceho produktu ZSSR. 100 sovietskych miest bolo zrovnaných so zemou alebo silne poškodených, medzi nimi i [[Petrohrad|Leningrad]] 2. najväčšie mesto v krajine, alebo [[Kyjev]], [[Charkov]], [[Minsk]] – najväčšie mestá na Ukrajine a v Bielorusku. Rovnako bolo postihnutých asi 70 000 dedín. Bez prístrešia zostalo takmer 25 miliónov ľudí<ref>Sidorov, A. L., 1951, Veľká vlastenecká vojna SSSR. Obroda, Bratislava, s. 47</ref>. Bolo zničených 65 000 kilometrov železničných koľají, 32 000 tovární alebo priemyselných podnikov, 98 000 [[kolchoz]]ov, 1876 [[sovchoz]]ov a 2890 strojových a [[traktorová stanica|traktorových staníc]]. Materiálne škody boli odhadnuté na 2 600 miliárd [[Sovietsky rubeľ|sovietskych rubľov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok.'' Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 110</ref> Krajina sa z vojnových škôd spamätávala dlhé desiatky rokov. Životná úroveň v ZSSR dosiahla predvojnovú úroveň až začiatkom 60. rokov.
 
V priebehu vojny zahynulo 841 000 rumunských občanov. Väčšina z nich zahynula počas bojov proti Sovietskemu zväzu a neskôr v zajatí. Rumunsko v druhej polovici augusta 1944 pripojilo k ZSSR a bojovalo proti nacistom. V tomto období rumunské ozbrojené sily stratili od 160 000 osôb, vrátane 111 000 mŕtvych alebo ťažko ranených<ref name="Axelrod"/>.