Verzia z 15:36, 3. október 2019 upraviť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací Wikifikácia Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:41, 15. október 2019 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 212 editací d wl. Ďalšia úprava →
Riadok 527: Mestskí predstavitelia sa usilovali, aby sa Žilina stala centrom župy, žiadali tiež výstavbu vysokej školy a obchodnej akadémie, premiestnenie riaditeľstva železníc a uvažovalo sa, že Žilina sa stane hlavným mestom Slovenska. Ani jeden z týchto zámerov sa nestal skutočnosťou. V roku [[1942]] vznikol na okraji mesta sústreďovací tábor pre Židov, keďže mestská rada na čele so starostom Vojtechom Tvrdým nesúhlasila, aby bol tábor vybudovaný na území mesta <ref>Žilinský večerník, číslo 3, dňa 15.1.2008, strana 23, ročník XVII</ref>. Prešlo ním okolo 27 000 Židov a bol pod správou Hlinkových gárd. Deportácia prebiehala zo stanice [[Stanica Žilina-Záriečie\|Žilina-Záriečie]] a väčšina z deportovaných zahynula neskôr v [[Koncentračný tábor\|koncentračných táboroch]] v [[Poľsko\|Poľsku]]. V jesenných mesiacoch roku [[1944]] slovenskí politici začali pripravovať ozbrojené povstanie proti nacistickej vláde. Prípravy sa uskutočňovali ťažko a tajne, keďže v Žiline sa nachádzalo asi 350 nemeckých vojakov, koordinujúcich postup nemeckých vojsk na [[~~Veľká~~východný ~~vlastenecká~~front (druhá svetová vojna)\|\|východný front]]. [[29. august]]a [[1944]] ''mjr. Dobrovodský'', predstaviteľ [[Slovenské národné povstanie\|Slovenského národného povstania]], uskutočnil protifašistický prevrat v žilinskej posádke (žilinské kasárne), keďže jej podplukovník bol spätý s [[Hlinkova slovenská ľudová strana\|HSĽS]]. Časť dôstojníkov sa odmietla k povstaniu pripojiť a bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, ktorá spôsobila vyzbrojovanie dobrovoľníkov z mesta a okolia. Nemecká hliadka, ktorá bola v meste, sa hneď zabarikádovala v budove dievčenského gymnázia na [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)\|ulici J. M. Hurbana]] a kontrolovala okolité ulice. Ostatní nemeckí vojaci sa zabarikádovali v synagóge, hlavnej pošte a finančnom paláci, povstalci obsadili [[Železničná stanica Žilina\|hlavnú železničnú stanicu]], stanicu na Novej Žiline a ostatné pošty. Ráno [[30. august]]a zaútočil tank, ktorý sem prišiel z [[Martin (mesto na Slovensku)\|Martina]], na dievčenské gymnázium, poškodil ho, no Nemcov nezlikvidoval. Žilinská posádka sa tak ako prvá postavila na odpor nemeckým vojskám. V tento deň však od západu prichádzalo nemecké vojsko, ktoré zdolalo povstalecké čaty, zabraňujúce jeho postupu západne od Žiliny. Povstalci sa preto hneď presunuli do [[Strečniansky priesmyk\|úžiny pri Strečne]], kde zaujali obranné postavenie spolu s vojakmi povstaleckej martinskej pechoty. V boji sa zúčastnili popri povstalcoch zo Žiliny i juhoslovanskí a francúzski partizáni pod velením [[Georges Barazer de Lannurien\|Georgesa de Lannuriena]], dnes čestného občana mesta. Boje pri Strečne trvali do [[5. september\|5. septembra]]. Fašistom sa podarilo zajať komisára partizánskej brigády ''Antona Sedláčka'', ktorého po krutom mučení [[15. november\|15. novembra]] [[1944]] v Sade SNP verejne popravili. Pamätná tabuľa na jeho počesť sa nachádza na [[Remeselnícky dom\|Remeselníckom dome]]. Fašistické čistky však pokračovali<ref>Krcho, M. - Halaj, D.: Protifašistický odboj a SNP v Žiline. In: Žilina dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref> a oslobodzovanie mesta sa začalo až v druhej polovici apríla [[1945]]. Tvrdé boje sa odohrávali v [[Malá Fatra\|Malej Fatre]], na [[Polom (vrch v Malej Fatre)\|Polome]]. Spoločne s ruskými vojskami bojovali jednotky 1. čs. armádneho zboru a nemeckí nacisti sa snažili spomaliť ich postup. Podmínovali železničnú stanicu a mesto sa stalo cieľom bombardovania – [[11. apríl]]a bomba dopadla na koniec [[P. O. Hviezdoslava (Žilina)\|Hviezdoslavovej ulice]], [[16. apríl]]a ďalšie zasiahli budovu divadla, budovu na [[Námestie A. Hlinku (Žilina)\|Hlinkovom námestí]] a časť Predmestia a napokon [[17. apríl]]a bolo bombardované dievčenské gymnázium, [[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)\|ulica J. M. Hurbana]], Kmeťova ulica a zriaďovacia stanica. [[30. apríl]]a, po oslobodení [[Polom (vrch v Malej Fatre)\|Polomu]], sa v ranných hodinách nemeckí vojaci zo Žiliny stiahli a do mesta prišli ruskí a slovenskí vojaci na čele s ''generálom Karlom Klapánkom''. Obyvatelia vychádzali z pivníc, aby privítali osloboditeľov a na súkenke vztýčili [[Vlajka Česko-Slovenska\|česko-slovenskú vlajku]].<ref>Halaj, D.: Oslobodenie Žiliny roku 1945. In: Žilina - dejiny a prítomnosť. Osveta Martin 1975</ref> Takmer 1 800 sovietskych vojakov, ktorí bojovali v priestore od [[Liptovský Mikuláš\|Liptovského Mikuláša]] po Žilinu, je pochovaných na vojenskom cintoríne na [[Bôrik (Žilina)\|Bôriku]]. Pamätník oslobodenia Žiliny sa nachádza v Sade SNP.

Žilina: Rozdiel medzi revíziami