Staroegyptská literatúra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Fathin (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Fathin (diskusia | príspevky)
doplnene zdroje a nieco malo informacii
Riadok 5:
 
==Stará ríša==
*'''Texty pyramíd (Pyramídove texty)''' - zbierka náboženských textov nájdených v piatich pyramídach z konca [[Stará ríša|Starej ríše]] (približne roku 2350 pred n. l.). Texty obsahujú viac než 700 magických formúl, ktoré mali zabezpečiť faraónom posmrtný život a opisovali jeho vystúpenie na oblohu. Pyramídove texty sú písané [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfickým písmom]] v [[Stará egyptčina|starej egyptčine]]. Najviac z nápisov, asi 230 z počtu 700, pochádza z pyramídy faraóna [[Venis]]a z 5. dynastie. Ďalšie texty pochádzajú z hrobiek faraónov [[Teti II.|Teti]]ho, [[Pepi I.|Pepiho I.]] a [[Pepi II.|Pepiho II.]].
 
==Stredná ríša==
Za Strednej ríše dosiahla staroegyptská literatúra nevídaný rozsahrozmach. Dôvodom mohli byť snahy 12., uzurpátorskej dynastie legitimizovať svoju vládu prostredníctvom písaných dokumentov<ref>Watterson, 99</ref>.
 
*'''Chufuov cyklus poviedok''' - na známom Westcartovom papyre, ktorý pochádza zo Strednej ríše, ale je situovaný do obdobia faraóna [[Chufu]]a, teda 4. dynastie Starej ríše. Celkom obsahuje cyklus päť poviedok, ktoré rozprávajú fantastické príbehy o slávnych egyptských divotvorcoch, z nich je ale prvá takmer celá stratená a z druhej sa zachovali iba zlomky. V tretej poviedke vystupuje kňaz-zaklínač Džadžaemanch, dvoran kráľa [[Snofrev]]a, ktorý dokáže tajným zaklínadlom prikázať vode v kráľovskom jazierku, aby sa naskladala na seba a odhalila tak dno a opäť ju vrátiť nazad. Hlavnou postavou štvrtej a piatej poviedky, ktorá sa už odohráva za vlády Chufua, je mocný čarodejník Džedi, ktorý dokáže vrátiť život do tela s odťatou hlavou. Keď ho faraón žiada, aby mu prezradil polohu tajných siení boha [[Thovt]]a, čarodejník mu odhalí, že odpoveď zistí, ak si nechá priviesť truhlicu zo skladu chrámu v [[Heliopolis|Heliopole]]. Džedi mu tiež predpovie, že žena hlavného kňaza tohoto chrámu počne s bohom [[Ra]] troch synov, z ktorých sa zrodí nová dynastia. Chufu je prekvapivo zmierený s týmto osudom, nechá ženu vyhľadať a túto udalosť osláviť.
 
*'''Nefertejovo proroctvo''' - vzniklo za vlády [[Amenemhet I.|Amenemhata I.]], ale predstiera, že pochádza z dôb panovania [[Snofrev]]a. Murdc Nefertej v ňom predpovedá narodenie záchrancu Egypta menom Ameni, pôvodom z Nechenu[[Nechen]]u (HierkanopoluHierakonpolu). Toto dielo očividne malo poukazovať na Amenemhatovo násilné získanie trónu, keďže sám Amenemhat pochádzal z Nechenu.
 
*'''Rady Amenemhatove''' - súbor rád určených Amenemhatovmu synovi a následníkovi Senvosretovi I. Sú to rady prevažne negatívne, ktoré ukladajú Senvosretovi, aby neveril svojim podriadeným. Spomína sa v ňom tiež pokus o vraždu Amenemhata.
Riadok 39:
*'''O dobytí Joppy''' - tiež známy ako príbeh O veliteľovi Džehutyovi. Džehutyho hrdinstvo je zasadené do doby panovania Thutmoseho III., ale pramene tohoto príbehu pochádzajú až z doby Ramesseho II. viac než 150 rokov po smrti slávneho generála. Dejiskom rozprávania je obliehané mesto Joppa, ktoré sa snaží Džehuty dobyť. Použije pri tom lesť podobnú Trójskemu koňovi - nechá 200 svojich mužov uzavrieť do prútených košov a ponúkne ich ako daň vládcovi Joppy. Obyvatelia mesta prinesú koše do mesta, kde ich v noci ukrytí Egypťania spútajú pripravenými reťazami a otvoria Džehutymu brány.
 
*'''Venamonova cesta''' - popisuje obchodnú výpravu istého Venamona, možno fiktívnej a močno reálnej odoby, do Byblu počas vlády [[Ramesse XI.|Ramesseho XI.]]
*'''Venamonova cesta'''
 
*'''O princovi, ktorému bol predurčený osud'''