'''Abú IšáqIšháq al-Mu’tasímMu’tasim ibn Hárún''', tiež ''al-Mu'tasímtasim'' (* [[794]] – † [[5. január]] [[842]]) bol ôsmy [[chalífa]] dynastie [[Abbásovci|Abbásovcov]]. Na trón nastúpil po svojom nevlastnom bratovi [[al-Ma’mún]]ovi.
Al-Mu’tasímMu’tasim bol syn [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] a tureckej [[hárem]]ovej [[otrok]]yne. Ešte pred nástupom na trón sa zúčastnil na potláčení povstania v [[Egypt]]e a vo vojne proti [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] v rokoch [[831]] - [[832]]. Chalífom sa stal v roku [[833]].
Jeho vláda je poznačená obmedzovaním [[irán]]skeho vplyvu v armáde a verejnej správe. Najmä v armáde sa mu to podarilo za pomoci [[Turecko|tureckých]] vojenských otrokov - ''[[mamlúk]]ov''.
V roku [[836]] sa al-Mu’tasímMu’tasim presťahoval do mesta [[Samarra]], aby znížil napätie medzi obyvateľmi [[Bagdad]]u a svojimi tureckými vojakmi. To však dostalo jeho samého i jeho nástupcov do závislosti na tureckých jednotkách. Al-Mu’tasímMu’tasim je posledný z chalífov, ktorí vykonávali [[absolutizmus|absolutistickú]] moc ešte osobne.
Za vlády al-Mu’tasímaMu’tasima naďalej vzrastala moc dynastie [[Tahírovci|Tahírovcov]] vo výchoperzskej provincii [[Chorasán]]. Tahírovci sa stali guvernérmi [[Samarkand]]u, [[Farghana|Farghany]] a [[Herát]]u. Na rozdiel od ostatných provincií chalífátu Abbásovcov, ktoré boli pod prísnou kontrolou [[Bagdad]]u a [[Samarra|Samarry]], Tahírovské provincie boli oslobodené od platenia poplatkov a od politického dohľadu. Rastúca nezávislosť Tahírovcov významne prispela k úpadku moci Abbásovcov na východe ríše.
Následníkom al-Mu’tasímaMu’tasima sa stal jeho syn [[al-WatíkWátik]].
