Veľká Fermatova veta: Rozdiel medzi revíziami

Dôkaz používa štandardné konštrukcie modernej [[algebraická geometria|algebraickej geometrie]], v ktorej sa používa [[kategória]] [[schéma|schém]]. Tieto sú všeobecne definované v [[NGB teória množín|NBG teórii množín]], ktorá je [[konzervatívne rozšírenie|konzervatívnym rozšírením]] [[ZFC teória množín|ZFC teórie množín]], ateda všetky vety o množinách v nej tiež platia. Všeobecne sa uvažuje, že NBG teória množín je v zásade rovnaká ako ZFC teória množín, aj keď sa dá nahradiť presne ZFC teóriou s axiómou o existencii silne neprístupného kardinálneho čísla, dovoliacej zostrojiť [[Grothendieckovo univerzum]]. Panuje teda všeobecná diskusia o tom, aké silné axiómy musia byť, aby dôkaz prešiel; pravdepodobne na to bude stačiť aj niečo slabšie ako ZFC.

 

 

:<math>y^2 = x(x-a^n)(x+b^n)</math>

[[image:nick_katz1.jpg|thumb|150px|Nick Katz]]

Príbeh o dôkaze je skoro tak pozoruhodný ako záhada okolo vety samotnej. Wiles strávil sedem rokov pracujúc sám na takmer všetkých detailoch v úplnej tajnosti (okrem finálnej kontroly, do ktorej prizval svojho kolegu z Princetonu [[Nick Katz|Nicka Katza]]). Keď oznamoval svoj dôkaz počas troch prednášok na [[Inštitút Isaaca Newtona pre matematické vety|Inštitúte Isaaca Newtona pre matematické vedy]] 21. – 12. júna 1993, publikum bolo ohromené množstvom myšlienok a konštrukcií, ktoré v dôkaze predvádzal. Nanešťastie sa počas bližšieho skúmania objavila vážna chyba a zdalo sa, že celý dôkaz sa od základov zrúti. Wiles a Taylor strávili asi rok prácami na oprave dôkazu. V septembri 1994 sa podarilo konečne dôkaz opraviť inou technikou, ktorú Wiles použil vo svojich skorších pokusoch.

==Literatúra==

O Veľkej Fermatovej vete a jej riešení vyšla v českom preklade kniha