Elita: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zvedavec (diskusia | príspevky)
Rozvrstvenie elity a non-elity
Zvedavec (diskusia | príspevky)
teórie elit - wikipédia cz - doplnenie
Riadok 8:
 
Pôvodne bol tento termín používaný v súvislostiach s predmetmi a výrobkami vysokej [[kvalita|kvality]], až na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]] tento pojem začal byť používaný pri označovaní osôb určitej [[sociálna skupina|spoločenskej skupiny]].
 
 
Termín „elitistický“ sa používa aj '''pejoratívne''' k označeniu názorov [[propaganda|propagujúcich]] výhody menšiny na úkor [[väčšina|väčšiny]].
 
==Elitizmus==
Řádek 41 ⟶ 44:
 
Východiskom teórií elít je poznanie, že ľudia sú [[biológia|biologicky]] a [[psychológia|psychologicky]] rôznorodí. Táto nerovnosť má byť základom prirodzenej a večnej [[spoločenská nerovnosť|spoločenskej nerovnosti]] a z nej vyplývajúceho [[hierarchia|hierarchického]] rozvrstvenia každej spoločnosti.
 
 
Elitizmus má dve hlavné odnože:
Řádek 48 ⟶ 50:
*'''moderný''', racionálny elitizmus poukazujúci na rozdiel medzi reálnymi politickými systémami a ideálom demokratickej spoločnosti. V reálnom živote je založený na predstave "kompetentnosti odborníkov" v rozhodovaní a nekompetentonosti širokých vrstiev spoločnosti. Z tejto predstavy vyplýva aj odoberanie kompetencií a okliešťovanie slobody "radových" členov spoločnosti.
 
Medzi moderných kritikov reálnej demokracie patrí i C.W.Mills. V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine (veľké podniky, ozbrojené sily a politické brzdy okolo prezidenta USA). Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky.
 
Najvýznamnajšími klasickými predstaviteľmi teórie elít sú [[Henri de Saint-Simon|C. H. Saint-Simon]], [[Friedrich Nietzsche|F. Nietzsche]], [[Karl Marx|K. Marx]], [[Gaetano Mosca|G. Mosca]], [[Vilfredo Pareto|V. Pareto]], [[Roberto Michels|R. Michels]].
Podobne J. Schumpeter na elitárstvo poukazuje vo svojej knihe Kapitalizmus, socializmus a demokracia. Výsledkom je "realistický" model demokracie, nejde o priamu demokraciu, o možnosť širokej verejnosti osobne zasahovať do diania, pretože moc rozhodovať získavajú politici-jednotlivci prostredníctvom boja o hlasy ľudí.
 
Model konkurenčného elitizmu rozpracoval A. Downs (1957). Jeho "ekonomická teória demokracie" poukazuje na to, že volič môže rozhodovať, ktorá elita vládne, nemôže však zmeniť fakt, že vždy vládne nejaká vybraná skupina ľudí - elita. V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa", politik v roli "podnikateľa".
===Teorie vládnúcej triedy G. Moscu===
 
[[Taliansko|Taliansky]] politický [[sociológia|sociológ]] [[Gaetano Mosca]] hovorí o [[vládnúca trieda|vládnúcej triede]], čo je elita [[moc]]i a [[vplyv]]u.
 
Podľa Moscu sa vo všetkých spoločnostiachch objavujú dve [[triedy]]; vládnúca a ovládaná. Vládnúca trieda si [[monopol]]izuje moc a teší sa jej výhodám; k udržaniu nadvlády používá metódy legálne i svojvoľné.
Termín „elitistický“ sa používa aj '''pejoratívne''' k označeniu názorov [[propaganda|propagujúcich]] výhody menšiny na úkor [[väčšina|väčšiny]].
 
Dominantné postavenie vládnúcej [[politika|politickej]] triedy chápal Mosca ako [[zákon]], pre nějž možno nájsť dôkazy vo všetkých obdobiach [[história|histórie]] a všetkých častiach sveta. Každá vládnúca skupina má isté schopnosti či vlastnosti, ktoré sú v danej spoločnosti kladne hodnotené alebo v nej pôsobia značným vplyvom. Tie využívá k rozšiřovániu svojej moci a získaniu výhod.
 
Základom politickej nadvlády môže byť [[vlastníctvo]] [[výrobné prostriedky|výrobných prostriedkov]], vojenská sila, kňažský stav alebo i [[byrokracia|byrokratická]] kvalifikácia.