Elita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
teórie elit - wikipédia cz - doplnenie |
|||
Riadok 51:
Najvýznamnajšími '''klasickými predstaviteľmi teórie elít''' sú [[Henri de Saint-Simon|C. H. Saint-Simon]], [[Friedrich Nietzsche|F. Nietzsche]], [[Karl Marx|K. Marx]], [[Gaetano Mosca|G. Mosca]], [[Vilfredo Pareto|V. Pareto]], [[Roberto Michels|R. Michels]].
Medzi '''moderných kritikov reálnej demokracie''' patrí i C.W.Mills. V diele nazvanom "Mocenská elita" hodnotí štruktúry USA a poukazuje na vzájomnú prepojenosť vodcovských skupín v krajine (veľké podniky, ozbrojené sily a politické brzdy okolo prezidenta USA). Poukazuje na to, že kombináciou ekonomickej moci, byrokratickej kontroly a prístupu k vrcholovým úrovniam administratívy práve len mocenská elita uskutočňuje závažné historické rozhodnutia na poli obrany a zahraničnej politiky, aj v oblasti stratégií ekonomickej politiky.
Podobne J. Schumpeter na elitárstvo poukazuje vo svojej knihe Kapitalizmus, socializmus a demokracia. Výsledkom je "realistický" model demokracie, nejde o priamu demokraciu, o možnosť širokej verejnosti osobne zasahovať do diania, pretože moc rozhodovať získavajú politici-jednotlivci prostredníctvom boja o hlasy ľudí.
Model konkurenčného elitizmu rozpracoval A. Downs (1957). Jeho "ekonomická teória demokracie" poukazuje na to, že volič môže rozhodovať, ktorá elita vládne, nemôže však zmeniť fakt, že vždy vládne nejaká vybraná skupina ľudí - elita. V jeho ponímaní volebná konkurencia predstavuje tiež trh: voliči vystupujú v roli "spotrebiteľa", politik v roli "podnikateľa".
Řádek 63 ⟶ 69:
Základom politickej nadvlády môže byť [[vlastníctvo]] [[výrobné prostriedky|výrobných prostriedkov]], vojenská sila, kňažský stav alebo i [[byrokracia|byrokratická]] kvalifikácia.
== Rozvrstvenie elity a non-elity ==
| |||