V roku [[1703]] sa vojna pre protifrancúzsku koalíciu (a najmä pre [[Svätárímskonemecká ríša rímska|Ríšurímskonemeckú ríšu]] a [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]) nevyvíjala dobre. Francúzsko-bavorské vojská ohrozovali okolité krajiny Ríše, najmä [[dedičné krajiny]] Habsburgovcov, ktoré predstavovali jadro ich moci. Habsburský diplomat [[Ján Václav Vratislav z Mitrovíc]] spolu s vojvodcom [[Eugen Savojský|Eugenom Savojským]] preto prišli s plánom pre rok [[1704]], ktorý mal situáciu zmeniť a podarilo sa im preň presvedčiť aj veliteľa anglických a holandských vojsk, [[John Churchill, vojvoda z Marlborough|vojvodu z Marlborough]]. Plán bol značne riskantný. Počítal s rýchlym presunom väčšiny vojsk Ríše aj [[Anglicko|anglicko]]-[[HolandskoNizozemsko|holandskýchnizozemských]] do Bavorska a likvidáciu tejto slabšej časti aliancie. To ale znamenalo značné riziko: jednak pre Holandsko a niektoré časti ríše, ktoré tak na dlhšiu dobu stratili patričnú ochranu, jednak pre samotné poľné armády, pretože tie sa ešte rozdelené počas presunov pohybovali v blízkosti silnejších francúzskych zväzov a riskovali pri pohotovej a presnej reakcii nepriateľa zničenie. Obaja [[vojvodca|vojvodcovia]] ale predpokladali, že Francúzi budú zaskočení a že riziko je prijateľné.
Risk vyšiel, francúzski velitelia boli zaskočení a nestihli včas zareagovať, takže sa jednotky Eugena a Marlborougha spojili na území Bavorska, ktoré začali kruto pustošiť. Bavorský kurfirst [[Maxmilián II. Emanuel]] pred nimi ustupoval a čakal na francúzske posily, pretože sám sa im postaviť nemohol. Nakoniec sa všetky armády stretli na ľavom (severnom) brehu [[Dunaj]]a neďaleko [[Höchstädt]]u.
