Bois de Boulogne: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 8:
 
== Dejiny ==
Boulogneský les je pozostatok dubového lesa v komúneobci Rouvray, kde bol prvý raz spomenutý v roku [[717]] v kráľovskej listine obcemestských práv pre Compiègne. Childerich II. dal územie mocnému opátstvu Saint-Denis, ktoré založilo mnohoveľa kláštorov. Filip II. August kúpil späť hlavnú časť lesa od mníchamníchov zo St.-Denis na vytvorenie kráľovského poľovníckeho revíru na kráľovskej pôde. V roku [[1256]] Izabela Francúzska, sestra [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]], založila počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]] Longchamp , les sa stal obľubenýmobľúbeným miestečkom pre zlodejov; v rokoch [[1416]]-[[1416|17]] vojská burgundského vojvodu podpálili časť Rouvroyského lesa. Nehnuteľnosť za vlády [[Ľudovít XI.|Ľudovíta XI.]], teraz nazývaná Boulogneský les, bola opäť zalesnená a boli cez ňu postavené dve nové cesty.
 
[[Obrázok:Jardin acclimatation DSC04371.JPG|250px|left|thumb|Interiér Jardin d'Acclimatation]]
Riadok 18:
Miesto bolo premenené na park [[Napoleon III.|Napoleonom III.]] v roku [[1852]]; v nasledujúcich rokoch bol neformálne sadovo upravený s otvorenými trávnikmi a hrabovými, bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými a brestovými lesmi a trvalými exotickými druhmi ako sú sekvoje. Vo všetkých oficiálnych alejách, s výnimkou alejí ''Allée Reine Marguerite'' a ''Allée Longchamp'', boli vytvorené serpentíny: 35 kilometrov chodníkov, 8 kilometrov cyklistických chodníkov a 29 kilometrov závodnej plochy. Vrchné a spodné jazerá, spojené vodopádmi, boli umelo vytvorené; vybagrovaná zemina bola použitá na tvorbu ''Butte Mortemart'' ("vŕšok Mortemart"). Medzi rokmi [[1855]] a [[1858]] bol postavený ''Hippodrome de Longchamp'' (Longchampský hipodróm) na planine rovnakého mena.
 
Boulogneský les bol oficiálne pripojený k mestu [[Paríž]] v roku [[1929]] a bol začlenený do [[16. obvod (Paríž)|16. obvodu]] (ako [[Vincennský les]], ktorý sa však nepovažuje sa súčasť vlastného Paríža, odvtedypretože ibasa skladá iba z verejnéhoverejných priestorupozemkov bez obyvateľov vrátane správcov galérií.)
 
{{commons|Category:Bois de Boulogne}}