Virológia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 534 bajtov ,  pred 14 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (wikilinky)
{{Na rozšírenie}}
 
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Gréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] - [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y.
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technologiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virologiou sa volá virolog.
 
Virologia v mnohých oblastiach hraniči s dlašími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiologia alebo imunologie.
Hlavným odvetvím virologie je klasifikácia virov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskeh bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie.
Dalším kritériom klasifikácie môže byť ich tvar. Avšak najrozšírenejším ktitériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy.
Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanomie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených
do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virologie spoznat virusy je ich nezastupitelne miesto v ekosystemoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A,B,a C, červienka(osýpky), kiahne alebo AIDS a častokrát sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účiná metoda ochrany pred chorobami prvokov, bakterií a vírusov.
[[Kategória:Virológia]]