Verzia z 14:17, 9. august 2007 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:05, 9. august 2007 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací z časti článku, ktorú som už premiestnil bude článok o vrásnení Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{Pracuje sa}}~~ [[Obrázok:Agiospavlos DM 2004 IMG003 Felsenformation nahe.JPG\|thumb\|right\|Zvrásnená hornina pri Agios Pavlos v Grécku]] '''Vrása''' je vlnovité, periodicky sa opakujúce prehnutie [[vrstva (geológia)\|vrstiev]] [[Zemská kôra\|zemskej kôry]], alebo iných [[geologická štruktúra\|štruktúrnych]] plôch. Vzniká skracovaním priestoru pôvodne horizontálne uložených vrstiev pri tangenciálnych poruchách zemskej kôry vyvolaných bočným tlakom. Každá vrása je všeobecne zložená z časti vyklenutej nahor ([[antiklinála]]), z časti prehnutej nadol ([[synklinála]]) a z ramien spájajúcich vrcholy antiklinál a synklinál. Řádek 7 ⟶ 6: === Geometrické prvky vrás === Pri poznávaní a ďalšej klasifikácii vrás je dôležité poznať niektoré ich [[geometria\|geometrické]] prvky. Vrásy môžu mať rôznu veľkosť od niekoľkých centimetrov až do obrovských niekoľko kilometrových rozmerov (megaantiklinála, megasynklinála, veľvrása). Priamo v teréne ale nemožno vždy pozorovať celé vrásy, väčšinou možno na [[geologický odkryv\|odkryvoch]] sledovať iba priečny profil, prípadne pozorovať len niektoré prvky, ktoré presahujú cez sediementy na povrch. V priečnom profile možno pozorovať dve základné časti vrásy, ktoré určujú jej tvar, nahor vyklenutú [[antiklinála\|'''A'''ntiklinálu]] a nadol prehnutú [[synklinála\|'''S'''ynklinálu]]. Podľa [[stratigrafia\|stratigrafického]] vývoja zvrásnených vrstiev je antiklinálou taká vyklenutá vrása, ktorá má vo svojom jadre staršie vrstvy, synklinála má vo svojom preliačenom jadre zvrásnené naopak mladšie vrstvy. V prírode počas vrásnenia bežne dochádza k mnohonásobnému prevrásneniu, čo má za následok usporiadanie vrstiev synklinál a antiklinál do rôznych kombinovaných štruktúr, v ktorých nie je rozloženie vrstiev na prvý pohľad zrejmé. Medzi ďalšie prvky patria: * '''zámok vrásy''' je miesto najväčšieho zakrivenia vrásy, na antiklinále sa zámková časť nazýva vrchol a na synklinlinále je to dno vrásy. V prípade že vrása nie priama (napr. ak je uklonená na bok a podobne), možno pozorovať aj hrebeň, ktorý je [[hypsometria\|hypsometricky]] (výškovo) najvyšším bodom antiklinály, prípadne kýl, čo je najnižší bod synklinály. Pozícia zámku je dôležitá pri ďalšej klasifikácii vrás. * '''rameno vrásy''' je spojnica antiklinálneho a synklinálneho zámku vrásy. Ak spája antiklinálnu a synklinálnu časť jednej vrásovej vlny, nazýva sa stredné rameno vrásy. Na ramene sa tiež nachádza inflexný bod najmenšieho zakrivenia vrásy. Dve priľahlé ramená vrásy zvierajú medziramenný uhol, na základe veľkosti ktorého možno odvodiť veľkosť deformácie, ktorá sprevádzala vznik vrásy. Čím je medziramenný uhol menší, tým intenzívnejšie sily museli pôsobiť pri stláčaní vrásnenej plochy. Osou medziramenného uhla je takzvaná os vrásy. Medzi geometrické parametre, ktoré sú dôležité pri určovaní rozmerov vrás patrí amplitúda, čo je polovica [[Výška\|výšky]] medzi hrebeňom a kýlom vrásy, vlnová dĺžka, ktorá vyjadruje vzdialenosť medzi dvoma priľahlými vrcholmi vrás a dĺžka (osi) vrásy. V [[3D\|trojrozmernom priestore]] je významným znakom vrásy osová rovina, ktorá prechádza spojnicou osí antiklinálnych (alebo synklinálnych) zámkov celej zvrásnenej horninovej sekvencie. Kýlová a hrebeňová os sú spojnice najnižších (kýlov), alebo najvyšších (hrebeňov) bodov vrásy. Řádek 28 ⟶ 29: == Vznik vrás, vrásnenie == {{hlavný článok\|vrásnenie}} Vrása je v prírode najčastejším prípadom plastickej (duktílnej) deformácie všetkých druhov hornín ([[Vyvretá hornina\|magmatických]], [[Premenená hornina\|premenených]] aj [[usadená hornina\|sedimentárnych]]). Vznik vrás je ovplyvnený vlastnosťami hornín, ktoré sa zúčastňujú deformácie. Bežnou príčinou deformácie sú tektonické pohyby [[zemská kôra\|zemskej kôry]], ktorých vnútorná energia pochádza prevažne zo [[zemský plášť\|zemského plášťa]].▼ [[Obrázok:Harpeako leizea.jpg\|thumb\|vpravo\|Jaskyňa v jadre vrásy, [[Pyrénées-Atlantiques]], [[Francúzsko]]]] ▲Vrása je v prírode najčastejším prípadom plastickej (duktílnej) deformácie všetkých druhov hornín ([[Vyvretá hornina\|magmatických]], [[Premenená hornina\|premenených]] aj [[usadená hornina\|sedimentárnych]]). Vznik vrás je ovplyvnený vlastnosťami hornín, ktoré sa zúčastňujú deformácie. Bežnou príčinou deformácie sú tektonické pohyby [[zemská kôra\|zemskej kôry]], ktorých vnútorná energia pochádza prevažne zo [[zemský plášť\|zemského plášťa]] najčastejšie počas [[orogenéza\|orogenézy]]. Keďže tá často prebieha vo viacerých časovo oddelených fázach a nezriedka majú sily, ktoré ju vyvolávajú, rôzny smer a tak často dochádza k interferencii a vzniku komplikovaných vrásových systémov. Uplatnenie jednotlivých mechanizmov vrásnenia závisí od rady faktorov, najmä však od hrúbky, kontrastu pevnosti a viskozity vrásnených vrstiev. Čím je vrásnená vrstva hrubšia, tým zvykne byť vlnová dĺžka výsledných vrás. V prípade, že vrásnené vrstvy nemajú rovnakú hrúbku potom dochádza k disharmonickému vrásneniu. Pri extrémne veľkom kontraste pevnosti a viskoity dochádza k vzniku vrás so špecifickou štruktúrou tzv. [[mulion]]ov. Pri vysokom pevnostnom kontraste dochádza k strižnému vrásneniu, pri slabšom viskóznom kontraste sa tvoria hlavne ohybové vrásy. === ~~Ohýbanie~~Iné druhy vrás === Špecifickými prípadmi vrás sú takzvané glacitektonické vrásy, ktoré vznikajú pred čelom postupujúceho [[ľadovec\|ľadovca]] v jeho plastockom podloží, nevznikajú však tektonickými silami a preto napriek svojej podobnosti nie sú považované za klasické vrásy. Vrásam podobné sú aj iné štruktúry, často sedimentárneho charakteru, ako sú [[čeriny]], expulzné štruktúry vznikajúce po úniku vody z horizontu do nadložia. Vrásové štruktúry vznikajú aj pri [[hydratácia\|hydratácii]], alebo [[Odvodnenie (kryštálohydráty)\|dehydratácii]] niektorých [[evaporit]]ov, alebo pri pozdĺžnom úniku vody zo sedimentu, kedy môže zmršťovaním dehydratovabeh vrstvy vzniknúť takzvané [[konvolútne zvrstvenie]] pripomínajúce nepravidelné vrásy. Základným procesom vzniku vrás je ohýbanie, alebo jednoduchý ohyb, ktoré je spôsobené bočným tlakom. Ten stláča zvrstvené komplexy tak, že sa deformácia sústreďuje v zámkoch, kde na vonkajšej strane dochádza k rozťahovaniu a na vnútornom k stláčaniu, medzi nimi sa nachádza neutrálna, deformáciou menej zasiahnutá vrstva. Vo vonkajšej oblasti vrásy, na ktorej dochádza k rozťahovaniu vznikajú v hornine trhliny, v ktorých často cirkulujú [[hydrotermálny roztok\|hydrotermálne roztoky]], ktoré po sebe zanechávajú charakteristickú [[kremeň\|kremennú]] a [[kalcit\|kalcitovú]] výplň. Ohýbaním vrstiev vznikajú najčastejšie paralelné a koncentrické vrásy. == Externé odkazy == Řádek 43 ⟶ 48: * [[Antiklinála]] * [[Synklinála]] * [[~~Orogenéza\|~~Vrásnenie]] ~~{{Geologický výhonok}}~~ [[Kategória:Štruktúrna geológia~~\|Vrasa~~]] [[Kategória:Duktílne štruktúry]] [[Kategória:Geologické termíny]] [[bn:ভূ-ভাঁজ]]

Vrása: Rozdiel medzi revíziami