Athelstan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tabularius (diskusia | príspevky)
→‎Život: wikilinka
Tabularius (diskusia | príspevky)
→‎Život: wikilinky
Riadok 19:
 
== Život ==
Keď mal Athelstan štyri roky, poslal ho otec na výchovu k svojej sestre Aethelflaed do [[Mercia|Mercie]]. Situácia okolo následníctva po smrti Eduarda I. Staršieho († [[17. júl]] [[924]]) nie je celkom jasná. Eduard pravdepodobne zamýšľal rozdeliť svoje kráľovstvo medzi Athelstana, ktorému mala pripadnúť Mercia, a [[Ethelweard|Aelfweard]]a, ktorému mal zostať [[Wessex]]. Je tiež možné, že obyvatelia Mercie Aelfwearda po nástupe na trón odmietli. Vzniknuté napätie medzi Athelstanom a Aelfweardom ukončila po dvoch týždňoch smrť Aelfwearda († [[2. august]] [[924]]). Athelstan sa tak stal vládcom celého územia, ktoré ovládal jeho otec. Jeho nástup sa nezaobišiel bez problémov. Istý Alfréd, možno potomok kráľa [[Ethelred I.|Ethelreda I.]], sa postavil na odpor. Nemal však úspech a tak bol Athelstan [[4. september|4. septemebra]] [[925]] v [[Kingston upon Thames]] korunovaný na kráľa.
 
[[Obrázok:Saxon Coronation Stone( Athelstan).jpg|náhľad|left|Korunovačný kameň anglosaských kráľov v [[Kingston upon Thames]], s menom kráľa [[Athelstan]]a]]
Ako kráľ pokračoval v diele svojho otca a starého otca a prostredníctvom diplomacie a dobývaním rozšíril hranice kráľovstva k ich najväčšiemu rozsahu. Jeho prvým činom bolo nadviazanie stabilných vzťahov s [[Vikingovia|Vikingami]] z [[Northumbria|Northumbrie]]. Roku [[926]] usporiadal v [[Tamworth]]e schôdzku s kráľom [[Sigtrygg]]om z [[York (Anglicko)|Yorku]], s ktorým uzavrel spojeneckú zmluvu a ktorému dal svoju vlastnú sestru za manželku. Zmluva však nemala dlhé trvanie, pretože už v nasledujúcom roku kráľ Sigtrygg zomrel. Athelstan preto vpadol s armádou do Northumbrie a vyhnal odtiaľ kráľa [[Guthfrith]]a a [[Olaf Sigtryggson|Olafa Sigtryggsona]].
 
[[12. júl]]a [[927]] sa uskutočnila schôdzka v [[Eamont]]e, kde sa Athelstanovi podrobili panovníci okolitých kráľovstiev. [[Anglosaská kronika]] spomína, že to bol Hywell, kráľ Západného Walesu (územie dnešného [[Cornwall]]u), [[Constantine II.]], kráľ [[Škóti|Škótov]], Owain, kráľ [[Gwent]]u, Ealdred z Bramburghu. Pramene z neskoršieho obdobia spomínajú aj kráľa Owena (Owain) zo [[Strathclyde]].
 
V tom istom období prinútil v [[Hereford]]e k podrobeniu aj kráľov [[Wales]]u, ktorí mu museli platiť každoročne veľký tribút, pozostávajúci zo zlata, striebra a dobytka. Zároveň stanovil hranicu na rieke [[Wye]]. Vyhnal tiež "západných Walesanov" (myslia sa tým Briti z Cornwallu[[Cornwall]]u a [[Devon]]u) z [[Exeter]]u a západnú hranicu medzi jeho kráľovstvom a nimi stanovil na rieke [[Tamar]].
 
[[Obrázok:Athelstanobv2.jpg|náhľad|Minca kráľa [[Athelstan]]a, nápis v kruhopise: ÆĐELSTAN REX TO BR (Athelstan, kráľ celej Británie)]]
Riadok 33:
Jeho nadvláda však vyvolávala odpor najmä na sever. Roku [[934]] preto napadol Škótsko po súši aj po mori. Armáda postúpila až po Dunottar v [[Kincardineshire]], námorníctvo až ku [[Caithness]]. Podľa kronikára [[Simeon z Durhamu|Simeona z Durhamu]] bolo Škótsko podrobené. Ale pravdepodobne išlo o podrobenie formálne, pretože už o tri roky neskôr ([[937]]) sa tu proti Athelstanovi sformoval spolok škótskeho kráľa Constantina II., vikingského kráľa [[Olaf Guthfrithson|Olafa Guthfrithsona]] z [[Dublin]]u a kráľa Owena zo Strathclyde. Ich spoločná armáda pochodovala na juh, ale Athelstan bol pripravený a spolu so svojim nevlastným bratom [[Edmund I.|Edmundom]] ju úplne porazil v [[bitka pri Brunanburhe|bitke pri Brunanburhe]].
 
Athelstan vo väčšej miere ako jeho predchodcovia udržiaval kontakty s kontinentálnou Európou. Štyri jeho sestry sa totiž stali manželkami rôznych panovníckych rodov v Európe. Eadgifu bola manželkou západofranského kráľa [[Karol III. (Francúzsko)|Karola III. Prostého]]. Keď Karola III. jeho nepriatelia zajali, priviedla Eadgifu svojho syna [[Ľudovít IV. (Francúzsko)|Ľudovíta]] na dvor kráľa Athelstana, ktorý tu zotrval až do svojho návratu na pevninu v roku [[936]]. Eadgith sa stala manželkou neskoršieho [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckého]] cisára [[Otto I. (SRR)|Otta I.]] Eadhild sa vydala za vojvodu Frankov a parížskeho grófa [[Hugo Veľký|Huga Veľkého]]. Elgiva sa stala manželkou českého kniežaťa [[Boleslav II.|Boleslava II.]] Na Athelstanovom dvore boli vychovávaní [[Håkon I. Dobrotivý|Håkon]], syn nórskeho kráľa [[Harald I. (Nórsko)|Haralda I.]] a budúci [[Bretónsko (historické územie)|bretónsky]] vojvoda [[Alan II.]]
 
Athelstan bol tiež významný zákonodarca. Z obdobia jeho vlády za zachovalo viacero právnych kódexov, z ktorých najvznamnejšie sú dva: kódex z Grately a kódex z Exeteru. Zákoníky ukazujú, že posilnil zákony proti zlodejom, reguloval obchod, podporoval rozvoj miest, zaviedol kontrolu striebornej meny a trestal podvodníkov. Jeho kráľovský dvor navštevovali vzdelanci z rôznych kútov Európy (Íri, Bretónci, Frankovia, Nemci). Bol medzi nimi aj [[Island|islandský]] básnik [[Egill Skallagrímsson]].