Študoval na gymnáziu v Lučenci, v Banskej Bystrici a v Revúcej, od [[1872]] teológiu vo Viedni. Roku [[1874]]-[[1888]] [[ev. kňaz]] v [[Ozdín|Ozdíne]] a v [[Senné (okres Veľký Krtíš)|Sennom]]. Je autorom literárnokritických portrétov ruských a ukrajinských spisovateľov (Puškin, Lermontov, Krylov, Gogoľ, Ševčenko). Vlastná prozaická tvorba
vznikla [[1879]]-[[1882]] a tvorilo ju prostredie pánov a vzdelancov a malých, najmä dedinských ľudí, povesti z dedinského a statkárskeho prostredia. Vo svojich humoreskách nadväzuje na Zechentera, rozvíja najmä situačný humor. V prózach začal narušovať sentimentálne romantické klišé; približuje sa k realistickému zobrazovaniu charakterov i prostredia. V jeho prozaických príbehoch dominuje prostredie pánov a vzdelancov (Starý mládenec, Zaľúbenec, Nihilisti, Vo väzení), dedinčanov (Prvá ľúbosť, Žena dvoch mužov, Otcova kliatba, Z mŕtvych), dedinské a statkárske prostredie (Zlý duch, Nová kométa). V najrozsiahlejšej próze Nihilisti zachytil sociálny a morálny vzostup a pád kapitalistickej rodiny Koreňovcov. V poslednom období svojej činnosti intenzívne prekladal z angličtiny, maďarčiny, ruštiny. Orientoval sa najmä na Puškinovu veršovanú epiku. Prispieval do tlače (Národných Novín, Sokola, Orla a Slovenských Pohĺadov) , kalendárov a zborníkov. Člen MSS.
