Violončelový koncert (Elgar): Rozdiel medzi revíziami

{{Pracuje sa}}

 

Koncert skladateľ zložil v roku 1919, v atmosfére doznievajúcej hrôzy prvej svetovej vojny. Pod vplyvom tohto otrasu i nepriaznivého zdravotného stavu došlo k radikálnej zmene Elagarovho skladateľského prístupu. Introspektívny až filozofický koncert ostro kontrastuje s predchádzajúcim obdobím tvorby, v ktorom skladal prevažne entuziazmom nabité diela inšpirované viktoriánskym anglickom a renesančnou hudbou. Strasti skaldateľa sa tak pretavili do jeho životného diela - violončelového koncertu, ktorý bol jeho posledným dokončeným orchestrálnym dielom a zároveň akousi labuťou piesňou.

 

Dielo, ktoré patrí medzi päť najvýznamnejších violončelových koncertov, je najznámejším a najčastejšie hrávaným Elgarovým opusom. Za dnes už klasickú sa považuje nahrávka koncertu v podaní Jacqueline du Pré a London Symphony Orchestra pod vedením Johna Barbirolliho z roku 1965.