Hucul (kôň): Rozdiel medzi revíziami

'''Huculský kôň''' sa zaraďuje medzi primitívne plemená koni, ktoré nie sú svojou stavbou tela veľmi vhodné na športové využitie ale sú to výborné kone na terénne jazdenie. Rozhodne sa o huculoch nedá povedať, že jesú elegantníelegantné, ale v každom prípade jesú spoľahlivýspoľahlivé, skromnýskromné, obratnýobratné, vytrvalývytrvalé a vynikávynikajú kľudnýmpokojným temperamentom.

Hucul je dlhoveký kôň tvrdej telesné konštrukcie s dobre vyjadreným typom. Telesný rámec má dlhšie línie, postoj je korektný, chody pravidelné. Jeho výška sa pohybuje u kobýl medzi 134 - 142 cm a u žrebcov medzi 136 - 144 cm, obvod hrudihrude je u kobýl 160 - 180 cm a u žrebcov 165 - 185 cm a obvod holene u kobýl 17,5 - 19,5 cm a u žrebcov 18,2 - 20,2 cm.

Telesná stavba hucula je súladná, telo pevne stavané. Hlava je masívnejšia. Žuchvy sú mohutné. Krk je silný, svalnatý, stredne nasadený, často skôr klenutý. Kohútik je väčšinou menej výrazný, chrbát pevný, bedrá krátke. Zadok je široký, svalnatý, stredne sklonený, často kratší. Typický je široký a hlboký hrudník. Končatiny sú suché s výraznými kĺbmi a kratšiekratšími predneprednými holeneholeňami. Kopytá pravidelné s dobrou a veľmi tvrdou kopytnou rohovinou. Postoj je vpredu pravidelný, vzadu niekedy mierne kravský.

Najčastejšie sfarbenie je hnedák nebo plavák všetkých odtieňov, menej ryšiak a vraník, typický je výrazný úhorí pruh, často sa vyskytuje zebrovanie bércepredkolenia a predlaktiepredlaktia a niekedy oslí kríž. Biele znaky sú nežiadúcenežiaduce. Srsť je dlhšia, hrubšia a hustá, dobre prispôsobivá nepriazňam počasia. Na koreni chvostuchvosta sa niekedy vyskytuje štetka z krátkych žínivlasov, chvost splýva až k zemi.