Ambiguita: Rozdiel medzi revíziami

'''Ambiguita''' je dvojzmyselnosť, neurčitosť, dvojznačnosť/viacznačnosť [[Slovo|slov]], [[Pojem|pojmov]] atď.

Je najjednoduchším typom ambiguity, kde jedno slovo má viacej významov. Napríklad [[Angličtina|anglické]] [[prídavné meno]] ''hot'' znamená [[Teplo|horúci]], korenený, najnovší, neznesiteľný, dychtivý, rozčúlený, skvelý, čerstvý, radioaktívny[[Rádioaktivita|rádioaktívny]], sexy, populárny, ukradnutý ai. (v každom prirodzenom jazyku možno nájsť podobné príklady). Lexikálna ambiguita zahŕňa tiež nejednoznačnosť kategórie slova, keď to isté slovo môže byť [[Príslovka|príslovkou]], prídavným menom, [[Podstatné meno|podstatným menom]] i [[slovesom]].

SaSyntaktická ambiguita sa môže vyskytnúť s lexikálnou nejednoznačnosťou, aj bez nej.

Je všadeprítomná forma nejednoznačnosti. [[Anafora|Anaforické]] (odkazové na predchádzajúci kontext) výrazy typu ''to'' môžu odkazovať takmer na všetko. "Podaj mi to!"

ObjevujeObjavuje sa, keď hovoriaci H a počúvajúci P sa nezhodnú na tom, čo je okamžitá situácia. S vraví v pondelok „stretnem sa s tebou budúcu stredu“ a predpokladá, že hovorí o pozajtrajšku, ale P si myslí, že sa jedná o stredu budúceho týždňa, takže došlo k chybnej komunikácii.

SaObjavuje objavujesa vo [[Veta|vete]], kde možno urobiť rozbor podreťazca niekoľkými spôsobmi, ale iba jeden z nich sa zhoduje so širším kontextom[[kontext]]om celého reťazca.

Fráza alebo veta môže býť syntakticky nejednoznačná, ale [[Sémantika|sémanticky]] jednoznačná. Napr. „S1 a S2 a S3“ má dva rôzne rozbory „(S1 a S2) a S3“ a „S1 a (S2 a S3)“, ale rovnakyrovnaký význam vzhľadom k asociatívnosti konjunkcie a (to ale nemusí býtbyť všeobecne platné a môže záležať na type jazyka[[jazyk]]a a [[Gramatika|gramatiky]]). Napríklad ak S2 je [[žena]] a S1 a S3 muži[[muž]]i alebo naopak, je dôležitý správny [[rozbor]].

[[Vágnosť]] je v prirodzených jazykoch obvyklá. Výrok „Vonku je horúco“ sa týka teploty, ale termín „horúco“ je vágny, takže je možná široká interpretácia (pre niekoho je vonku horúco pri 25°C, pre

Nejednoznačnosť môže vzniknúť i z typu akcie reči[[reč]]i: Na otázku „Vieš, koľko je hodín?“ odpovie P „Viem“ alebo „Je pol ôsmej“. Obe odpovede sú správne, ale pýtajúci sa väčšinou chcel vedieť presný čas.