Verzia z 07:31, 4. september 2007 upraviť 195.72.7.156 (diskusia) →‎Päť bodov kalvinizmu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:08, 4. september 2007 upraviť vrátiť 195.72.7.156 (diskusia) prerobené Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Kalvinizmus''' je druh [[Protestantizmus\|protestantizmu]] založený [[ján Kalvín\|Jánom Kalvínom]] v období [[reformácia\|reformácie]]. Kalvinizmus zvíťazil najprv v [[Ženeva\|Ženeve]] a rýchlo nadobudol celoeurópsky význam, prenikol do [[Francúzsko\|Francúzska]] (hugenoti), [[Škótsko\|Škótska]], [[Anglicko\|Anglicka]] (puritáni), [[Uhorsko\|Uhorska]], [[Česko\|Čiech]], [[Nemecko\|Nemecka]] a inde. Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o predurčenosti: Všetci ľudia sú pod Božím hnevom kôli svojim hriechom, ktoré sú ovocím ich skazenej prirodzenosti. človek sa z tohto stavu nechce a ani nemôže zachrániť. Všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave smerujú k večnému odsúdeniu v pekle. Boha ani záchranu skutočne nehľadajú. Naopak je to Boh ktorý sa rozhodol hľadať človeka, získať si ho svojou láskou a nezaslúženou priazňou. Boh volá k sebe všetkých ktorí túžia po záchrane a vzťahu s Ním a k tomu dal aj verejný sľub, že kto ho bude hľadať celým srdcom dá sa mu nájsť. Problém je však, že človek vo svojom padlom stave Boha skutočne hľadať nechce a vážnosť svojho stavu nevidí ani si nechce pripustiť. Ľudské spasenie je teda závislé na Božej milosti, na Jeho aktivite, na tom , že Jeho láska zmení ľudskú myseľ a smerovanie a túžby. Boh túto efektívnu milosť prejaví svojim vyvoleným, dobyje a získa si ich srdcia. Vyvolení odpovedajú vierou v Pána Ježiša, Jeho zmierčiu obeť na kríži a láskou k Nemu. Ľudia ponechaní vo vlastnom stave a túžbach sa k Bohu o záchranu neobrátia a pri poslednom súde dostanú to čo im spravodlivo patrí a kam vo svojom živote smerovali. V tomto zmysle keďže už pred stvorením sveta Boh sa rozhodol komu prejaví svoju milosť a získa si jeho srdce, sú ľudia predurčení k spáse a Boh pozná každého po mene ešte skôr než sa narodí. Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o absolútnej predurčenosti: ľudia sa delia na vyvolených a zavrhnutých. Vyvolení sú ešte pred narodením bohom vyvolení k nebeskej blaženosti, druhí k večným pekelným mukám. Toto nemôže zmeniť ani konanie človeka, ani jeho viera, lebo človek sa spasí nie preto, že verí, ale preto verí, lebo je predurčený na spasenie, lebo je vyvolený bohom. Jedným z dôkazov vyvolenosti človeka je úspech v podnikaní (zbohatnutie). Vplyv kalvinizmu na rozvoj moderného kapitalizmu skúmal vo svojom diele ''Protestantská etika a duch kapitalizmu'' (orig. ''Die protestantische Ethik und der „Geist“ des Kapitalismus'', [[1905]]) sociológ [[Max Weber]].

Kalvinizmus: Rozdiel medzi revíziami