Požiar Ríšskeho snemu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rq |
d k |
||
Riadok 1:
{{na revíziu}}
K požiaru došlo [[27.
Požiar prišiel nacistom vhod, lebo necelý týždeň po ňom sa konali voľby a tieto mimoriadne nariadenia mohli na jednej strane zastrašiť voličov, na druhej prilíkať rabiátov, ktorí sa vždy radi stotožňujús najbrutálnejšou politickou silou.
Dimitrovova verzia bola logickou konštrukciou postaenou na jedinom reálnom základe, a síce na existencii podzemnej chodby medzi budovou ríšskeho snemu a sídlom jeho prezidenta, ktorým bol v tom čase Göring.Táto verzia bola do nedokázaeľných podrobností rozvedená v dvoch tzv Hnedých knihách, ktoré vyšli
Odsúdili len van der Lubeho, ktorý počas celého vyšetrovania trval na tom, že čin spáchal sám a nemá s ostatnými obžalovanými nič spoločné.
Dimitrovova verzia, že nacisti založili požiar sami, aby sa Nemci vystrašení možnosťou komunistického puču ľahšie zmierili s prvými nacistickými zásahmi, sa držala takmer ako jediná do 60-tych rokov. Potom nemecký publicista a historik F.Tobias na základe množstva nového materiálu dospel k záveru, že požiar spôsobil naozaj van der Lube a nacisti ho len využili.
{{Rq|cat|check|cleanup|iwiki
|