Usireove mystériá: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnene |
dokoncene podla Enwiki |
||
Riadok 1:
'''Usirove mystéria''' boli najvýznamnejším mystérijným kultom v starovekom Egypte. Spolu s mystériami bohyne [[Eset]], Usirovej manželky, boli prijaté helenistickou kultúrou a udržiavali sa až do
Mystéria pozostávali z dvoch častí - jednej v podobe divadla, ktorá bola prístupná verejnosti, a druhej odohrávajúcej sa v priestoroch chrámu, na ktorej sa mohli účastniť iba zasvätený. O najtajnejších mystérijných obradoch nemáme v literatúre detailné záznamy, pretože žiaden zo starovekých autorov sa neodvážil porušiť závoj neprístupnosti obostierajúcej mystérijný kult. Na viacerých dobových dokumentoch a v podaní antických historikov však máme správy o niektorých častiach tajných obradov a detailný záznam verjného predstavenia.
Riadok 29:
Nápis v Usireho chráme v [[Dendera|Dendere]] (preložený Budgom v diele ''Osiris and the Egyptian Ressurection'', kapitola XV) opisuje do detailu výrobu miniatúr Usireho údov z pšeničnej zmesy, ktoré sú posielané do každého z miest, kde podľa tradície tieto kusy Eset našla. V chráme v [[Mendes]]e sa vyrobili z pšeničného cesta figúrky boha a umiestňovali sa v deň predstavujúci Usirovu vraždu do koryta, potom sa pridávala po niekoľko dní voda a nakoniec bola hmota miesená a vkladaná do formy predstavujúcej Usira, prinesená do chrámu a tu pochovaná. Zrno používané pri tomto rituáli bolo posvätné a pestovalo sa iba na chrámových poliach. Formy sa vyrábali z dreva cédru a mali podobu častí Usireho roztrhaného tela. Koláče, ktoré vznikli z cesta, boli umiestnené do striebornej truhlice a uložené do blízkosti Usireovej hlavy, jeho najvnútornejšej časti, ako to popisuje Kniha mŕtvych. Podobne sa kúsky pšeničného cesta navlhčeného vodou, ktoré malo predstavovať plodnú zem, umiestňovali počas sviatku orby, kedy sa objavovala bohyňa Eset v svojej svätyni nahá, na jej lôžko. Posvätný obrad ''„vyvrcholil jedením sviatosti, ktorá, ako verili účastníci mystérii, ich premieňala na zmŕtvychvstalého boha“'' (Larson, 20).
===Sviatosť===
Usireove mystéria mali svoj etický a rituálny rozmer, ale najväčšiu silu výrazu mala pore Egypťanov sviatosť, o ktorej sa verilo, že je skutočným telom (chlebom) a krvou (pivo) boha. Obyvatelia nílskeho údolia verili, že sú tým, čo jedia. Pojedaním božskej sviatosti sa tak sami mohli stať nesmrteľnými nebešťanmi. Najstaršie korene týchto predstáv siahajú do praveku, kedy sa obradnou [[antropofágia|antropofágiou]] (požívaním ľudského mäsa) mohli preniesť vlastnosti pojedaného na pojedača.
V jednom z najstarších [[Staroegyptská literatúra#Texty pyramíd|Textov pyramíd]] faraóna [[Venis]]a sa objavuje tento antropofágny motív. Hoci je v konečnom dôsledku panovník prijatý medzi nebeské božstvá, najprv je ich nepriateľom. Loví ich, zabije, uvarí a zje, aby takto ich sila prešla aj na neho; ''„Pojedá ľudí, kŕmi sa bohmi... varí ich v svojich rozpálených kotloch. V sile je ich slová a hlce ich ducha... Pojedá múdrosť každého boha, jeho životom je večnosť... Ich duša je v jeho tele, ich duch je v ňom.“'' Podobný úsek sa objavuje aj v Textoch pyramíd faraóna [[Pepi II.|Pepiho II.]], o ktorom sa tvrdí, že ''„sa zmocnil tých, ktorí nasledujú [[Sutech]]a... rozbíja ich hlavy, seká ich telá, vytrháva ich vnútornosti, vyrváva ich srdcia, vo veľkom pije ich krv!“'' (riadok 531, ff) Viera, že človek môže získať nesmrteľnosť pozretím mŕtveho božstva sa objavuje opakovane v egyptských predstavách, a nielen v nich. Usireho kult zakazoval kanibalizmus, ale nevylučoval štvrtenie a pojedanie nepriateľov a praktikoval rituálne zabitie a jedenie posvätného Usireho býka.
Pisár Nebseni píše: ''„A v nebeských príbytkoch, ktoré postavil môj božský otec Tem, dovoľ mi vziať si pšenice a jačmeňa, ktoré mi budú dané v preveľkých množstvách.“'' Iný Egypťan, Nu, dodáva: ''„Som upevnený a božský Sechet-Hetep je predo mnou, jedol som tam, stal som sa duchom tam, tam mám dostatok.“'' Na inom mieste pokračuje: ''“Ja som božský duch [[Ré]]ov... ktorý je bohom... ja som božský pokrm, ktorý nepodlieha rozkladu.“'' A v Textoch pyramíd faraóna [[Teti II.|Teti]]ho Teti-Usire „dostáva tvoj chlieb, ktorý nepodlieha rozkladu a tvoje pivo, ktoré nepodlieha rozkladu.“ V textoch [[Pepi I.|Pepiho I.]] čítame: ''„Všetci bohovia ti dávajú telo a krv... ty neumrieš.“'' V textoch [[Pepi II.|Pepiho II.]] si panovník žiada ''„chlieb večnosti a pivo nekonečna“'' (riadok 390).
==Neskorší vývoj kultu==
Počas [[helenizmus|helenizmu]], kedy sa s mystériami na počesť Usirea zoznámil antický svet, sa Gréci pokúšali spojiť jeho kult s gréckou filozofiou, napríklad aj s [[platonizmus|platonizmom]], a to viedlo k vytvoreniu nového mystérijného kultu. Práve táto nová verzia získala medzi Helénmi na popularite a bola exportovaná do celého Stredomoria. V týchto helenizovaných mystériach sa väčší dôraz kládol na múdrosť a poznanie pravdy než na mýtický základ, z ktorého vyrástli. Všade tam, kam Gréci nový kult priniesli, jeho obsah bol pozmenený tak, aby vyhovoval miestnym náboženským predstavám. Usire začal byť takto stotožňovaný s radou pôvodne samostatných božstiev. Pod gréckym vplyvom sa helenizovanému božstvu začalo hovoriť ''Osiris-Dionýzus''.
Týmto spôsobom vzniklo v helenistickom Egypte nové božstvo, ktoré dokázalo osloviť aj pôvodných Egypťanov aj príliv gréckych kolonistov – ''[[Serapis]]''. Posvätný býk [[Apis]] bol pôvodne aspektom boha [[Ptah]]a, ale v tejto dobe boli Usire a Ptah stotožňovaní do takej miery, že mohli byť považovaný za jedno božstvo, Serapisa. Toho prijal aj grécky panteón.
Kult podsvetného boha pokračoval až do 6. stor. Po Kr., kedy sa udržiaval na ostrove [[Fíly]] v Hornom Egypte, napriek [[Teodózius|Teodóziovmu]] dekrétu (380), ktorý nariaďoval ničiť všetky pohanské chrámy a prinútiť pohanov prijať kresťanstvo. Východorímsky cisár [[Justinián]] poslal svojho generálla Narsésa do Fíl a ten znižil Usireho svätyňu, uväznil jeho kňazov a odniesol posvätné obrazy z chrámu do [[Konštantinopol]]u.
==Zdroje==
Řádek 35 ⟶ 49:
[[Kategória: Staroveký Egypt]]
[[en:Osiris#Mystery religion]]
| |||