Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom''' alebo '''uránovo-grafitový varný reaktor kanálového typu''' alebo hovorovo '''reaktor RBMK''' (z rus. ''reaktor boľšoj moščnosti kipjaščij'' (alebo ''...kanaľnyj)'') je druh [[reaktor]]a. Moderátorom je grafit, má ľahkovodné chladenie. Medzi jeho prednosti patrí že môže pracovať
Dnes sa už nevyrába, ale dodnes je v prevádzke v Rusku a Litve.
26. apríla 1986 došlo k havárií práve na tomto druhu reaktora v Černobyle. Táto havária je dnes známa ako [[Černobyľská havária| Černobyľská havária]]
==Charakteristika==
{{na revíziu}}
Reaktor RBMK je kanálový reaktor veľkého výkonu. Je charakteristicky tým, že palivové članky sú uložené v samostatných kanáloch. Do týchto kanálov sa čerpá voda, ktorá sa teplom z jadrovej reakcie premieňa na paru a prúdi do turbín. Po ochladení sa vracia späť do reaktora hnaná čerpadlami. Voda primárne pôsobi ako chladivo a médium na prenos energie, nie ako moderátor jadrovej reakcie. Na to slúžia grafitové obaly - grafitové vnútro reaktora. Na reguláciu výkonu sú použité riadiace tyče (zložené z boru a uhlíka), ktoré sa do reaktora zasúvajú a pohlcujú neutróny - tým sa znižuje reaktivita. Tento typ reaktora má však pri niektorých špecifických podmienkach kladnú hodnotu reaktivity, čo znamená, že reaktor môže zvyšovať svoj výkon bez zásahu z vonka. Voda sa mení na vodnú paru a prestáva pohlcovať neutróny - reakcia sa rozbieha, teplota stupa, a viacej vody sa mení na paru.
Počet palivových kanálov je 1693 a sú spriahnuté do viacerých uzavretých blokov. Toto riešenie však prináša zväčsenie rozmerov reaktora - priemer cca. 12 m a výška cca. 7m. Rozloženie neutrónového výkonu po priereze môže takto výrazne kolísať. Naopak, výhodou tohto reaktora je, že pri výmene paliva nie je potrebná kompletná odstávka. Vyhorené palivové tyče sa vytiahnu z reaktora a nahradia sa novými. Ďalšia výhoda je, že reaktor je tzv. plodivého typu, čiže pri reakcii vzniká plutónium, ktoré sa z vyhoretých tyčí extrahuje. Navyše sa môže ako palivo použiť aj neobohatený urán 235.
==Externé odkazy ==
*[http://www.pavrda.cz/cernobyl/rbmk/51.html]
[[Kategória:Jadrová energetika]]
| |||