Láb: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
História podľa www.obeclab.sk |
|||
Riadok 26:
|}}
'''Láb''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Malacky|Malacky]]. V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku [[1561]] a kaplnka sv. [[Vendelín]]a z roku [[1755]].
História
Obec Láb
sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek.
Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu. Archeologické nálezy potvrdili, že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše. Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť - obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol - obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti.
Lábsky obecný erb upravil podľa starej pečate z roku 1616 Dr. Rudolf Irša, ktorý ho zároveň previedol do farebnej podoby. Ústrednou postavou erbu je strieborná postava sv. Ondreja na zelenom štíte so zlatou gloriolou okolo hlavy, držiac v rukách zlatý "ondrejský kríž". Vedľa postavy svätca po jeho pravej ruke je zlatá šesťcípa hviezdička, pod ktorou je zlatý polmesiac, po ľavej ruke je zlatý lemeš. Prekvapením je postava sv. Ondreja, pretože súčasný lábsky kostol je zasvätený Všetkým svätým. Zo štúdií mnohých obecných erbov a farských pečatí vieme, že pečate bývali veľmi často totožné. Obce totiž mávali vo svojom znaku cirkevný motív. Domnievame sa, že v Lábe mohol jestvovať i starší kostolík zasvätený sv.Ondrejovi. Vieme, že v Lábe bol kostolík už v roku 1333, nevieme však komu bol zasvätený. Po ňom nasledoval ďalší, ktorý zhorel. Až v 17. storočí sa objavuje kostolík, z ktorého ostala časť tvoriaca svätyňu dnešného kostola. Ako sa teda dostal sv.Ondrej na erb ? Túto informáciu ako i veľa ďalších zaujímavostí sa dozviete v NOVEJ KNIHE O LÁBE, ktorú si môžete zakúpiť na obecnom úrade.
Obecná zástava
Podľa farieb na erbe, boli zvolené i farby na obecnej zástave. Základom je zelená. Priečne skrížené dve brvná v zlatej farbe vytvárajú na nej svätoondrejský kríž. Nakoľko sa jedná o vlajku obecnú a nie mestskú, má dva zástrihy.
Obecná pečať
Zaujímavosťou najstaršej pečate z r.1616 je to, že typárium - pečatidlo, ktorým bola pečať vytlačená, bolo vlastne typáriom, ktorým pečatila svoje dokumenty i fara. Odvodzujeme to od toho, že na pečati je čitateľný latinský kruhopis SIGILLUM ECCLESIE OMNIUM IN LAAB - ZNAK FARNOSTI VŠETKÝCH SVÄTÝCH V LÁBE. Letopočet 1617 je rozložený pod lemešom a polmesiacom s hviezdou. Bolo to pravdepodobne spoločné typárium pre faru i obec. Zrejme sa uschovávalo na fare, kde bolo bezpečnejšie ako u richtára.
kostol - Dnešný kostol - zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený bol druhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce.
kaplnka sv. Vendelína - patróna stád bola postavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie.
socha sv. Jána Nepomuckého - stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení, ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.
socha sv. Floriána - stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého.
pamätná tabula Ignáca Juračku - nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu. V Lábe pôsobil od r. 1849 do r. 1899 kde ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne vedľa hrobu svojej matky. Občania s úctou naň spomínajú ako na veľkého slovenského "rodoľuba", verného národovca, ktorý pre svoj národ veľa vytrpel.
pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika - nachádza sa v parku v strede obce, odhalený v r. 1990.
V Lábe sa narodila [[Mária Kišonová-Hubová]], všetkým dobre známa slovenská operná speváčka(soprán). Jej otec bol učiteľom v Lábe. Ešte počas jej detstva sa odsťahovali do Zohoru a v roku 1924 do Bratislavy. Tu vychodila školy, zmaturovala a nakoľko mala od mladosti prekrásny hlas, išla študovať spev na konzervatórium do Viedne. Po návrate prijala angažmán v Slovenskom národnom divadle a v rokoch 1943-1947 pôsobila ako prvá slovenská operná speváčka. Začas pôsobila i v Smetanovom divadle v Prahe a napokon sa stala profesorkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vydala sa za herca Mikuláša Hubu a ich syn Martin je tiež hercom.
Potomok ďalšieho učiteľa, VOJTECHA HORÁKA, narodený v Lábe, krstným menom po otcovi tiež Vojtech, stal sa významným politikom. Ako učiteľ prešiel z Lábu do Vajnor, kde pokračoval v Jurigovom duchu. Angažoval sa za slovenskú dedinu a stal sa jedným z lídrov HSĽS, poslancom Slovenského snemu a školským inšpektorom.
Z lábskych vzdelancov vynikol plukovník, profesor Ing. TOBIAŠ LAZAR DrSc. Narodil sa 30.5.1935 a dal sa na vojenskú dráhu. Začal v škole pre leteckých mechanikov v Poprade. Vyštudoval elektroinžinierstvo na Vysokej škole technickej v Bratislave. Po získaní docentúry sa stal dekanom fakulty vojensko-leteckého inžinierstva na Vysokej škole leteckej v Košiciach. V roku 1986 bol menovaný vysokoškolským profesorom na Vojenskej akadémii v Brne. V roku 1988 obhájil doktorskú dizertáciu na titul doktora technických vied. V rokoch 1985-1990 bol prorektorom pre vedeckú činnosť Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Je členom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych prác. Vychoval 5 profesorov, 6 doktorov vied, desiatku kandidátov vied, napísal viac ako 120 vedeckých pojednaní a prác. Na svojom konte má 20 vynálezov. Pracuje v Košiciach.
Lábjania mali svojho vzdelanca i na poli naftárskom. Dňa 30.11.1927 sa v Lábe narodil Ing. MICHAL GERTHOFER. Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku, do meštianky chodil v Malackách, maturoval na priemyslovke v Bratislave. Nakoľko ho bavila elektrotechnika, ostal jej verný a začal pracovať v Slovenských elektrárňach v Malackách. Na Vysokú školu technickú v Bratislave sa na odbor elektroinžinierstva zapísal až po získaní finančných prostriedkov. Promoval v roku 1952 s vyznamenaním. Po skončení štúdií bol zamestnaný v Česko-slovenských naftových doloch v Hodoníne, kde čoskoro pracoval vo funkcii hlavného inžiniera závodu. V roku 1971 bol preložený na Slovensko ako odborný riaditeľ pre naftu a investície. Ako zamestnancovi naftového podniku mu učarovala geofyzika. Popri zamestnaní diaľkovo študoval v rokoch 1956-1958 ma Karlovej univerzite v Prahe odbor užitej geofyziky. V roku 1986 obhájil kandidátsku prácu a získal titul Kandidáta technických vied. Zomrel v Kanade a pochovaný je v Bratislave, na cintoríne v Slávičom údolí.
Nesmieme zabudnúť ani na JÁNA LAZARA - kapitána anglického letectva. S rodičmi sa síce do Lábu prisťahoval, ale tu vyrastal. Narodil sa 22.4.1916 vo Vysokej pri Morave. Navštevoval obuvnícku školu u Baťu v Zlíne. Ako mladý muž mal možnosť vycvičiť sa za športového letca. Počas prezenčnej vojenskej služby bol pridelený do Piešťan, kde slúžil u 64. výzvednej letky. Po vypuknutí vojny odletel s kamarátmi dvoma lietadlami do Poľska. Dňa 1.7.1939 nastúpil do poľského vojenského letectva, ale už 18.9.1939 ich zajala sovietska armáda, ktorá spolu s Nemcami napadla a obsadzovala Poľsko. Dva roky bol v sovietskych zajateckých táboroch. Nakoniec sa mu podarilo dostať sa cez Stredný východ do Veľkej Británie. V roku 1941 vstúpil do RAF. Koncom roku 1942 bol členom 311. bombardovacej československej perute. Zo začiatku lietal ako pilot, neskôr ako kapitán - veliteľ lietadla. Patril k najlepším letcom, je považovaný za leteckú legendu Slovákov v RAF. Po skončení vojny sa zúčastňoval transportných letov. Vidiac, aká je situácia doma, zostal v exile. Usadil sa v Anglicku, odkiaľ v päťdesiatych rokoch odišiel do Kene v Afrike, kde si zriadil v Nairobi továreň na obuv. V sedemdesiatych rokoch sa presťahoval s rodinou do Austrálie, kde v roku 1984 zomrel.
Najznámejší lábsky farár IGNÁC JURAČKAsa narodil 1.5.1820 v Kopčanoch. Prvé štyri ročníky gymnázia vychodil v Skalici, vyššie ročníky v Pešti. Teológiu vyštudoval na viedenskom Pázmaneu. Jeho prvým miestom bola Stupava, kde nastúpil ako kaplán. Slovák telom i dušou sa už v seminári priatelil s rovnako zmýšľajúcimi klerikmi, ktorí ako on chápali dobu veľkého národného útlaku. Svoje peripetie, ktoré nastali 24.9.1848 podrobne opisuje na stranách lábskej farskej kroniky (tiež v Novej knihe o Lábe). Na Lábsku faru nastúpil 14.3.1849 a účinkoval ako lábsky farár 50 rokov. Dňa 27.8.1899 v Lábe ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne.
{{Slovenský výhonok}}
| |||