Brekcia: Rozdiel medzi revíziami

'''Brekcia''' (z [[Latinčina|lat]]. ''breccia'' - sutina) je agregát<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Anna Vozárová]]|názov=''Petrografia sedimentárnych hornín''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Univerzita komenského|rok=2000|strana=73}}</ref> [[Hornina|hornín]] skladajúci sa z izolovaných [[Klast|úlomkov]] väčších ako 2 mm (prípadne 1 mm či 5 mm podľa rôznych klasifikácií)<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Jan Petránek]]|názov=''Usazené horniny''|mesto=Praha|vydavateľstvo=Nakladatelství Československé akademie věd|rok=1963|strana=232}}</ref> zväčša ostrohranného tvaru, spevnených tmelom. Označenie brekcia je pre svoju nepresnosť mnohými odborníkmi nepoužívané, prípadne sú ním označované špecifické kategórie sedimentov. Označenie brekcia je viac vhodné pre pomenovanie hruboklastických hornín, ktoré však nemajú sedimentárny pôvod.

Proces vzniku brekcií je rôznorodý a medzi odborníkmi ani nepanuje jednotný názor pre ich odlíšenie od [[zlepenec|zlepencov]], ktorých klasty sú rovnako veľké, no sú viac oblé. Všeobecne sa rozlišujú sedimentárne brekcie, tiež nazývané intraformačné [[zlepenec|zlepence]], ktoré je lepšie označovať ako ostrohranné zlepence. Tieto vznikajú mechanickým rozrušovaním podobne ako [[Klastický sediment|klastické usadené horniny]]. Niektorí uvádzajú, že brekcie majú aspoň polovicu klastov so [[Klastický sediment#Tvar a opracovanie častíc|sféricitou]] 0,2<ref>Jan Petránek, citované dielo s. 243</ref>. Označenie brekcia je viac vhodné pre pomenovanie hruboklastických hornín, ktoré však nemajú sedimentárny pôvod.

*Pôsobením chemických procesov vznikajú: brekcie vznikajúce pri vylúhovaní, vysychaní, rekryštalizácii a rozpúšťaní minerálnych látok z hornín. Pri týchto procesoch, často vznikajú v horninách alebo medzivrstvových priestoroch dutiny,. vV dôsledku zrútenia ich nadložia tak vzniká ďalší typ, tzv. kolapsové brekcie. Tieto sa preto veľmi často prelínajú s brekciami rozpúšťania.