Vršatské bradlá: Rozdiel medzi revíziami

Ostrý bradlový hrebeň Vršatec-Javorník je tvorený hlavne [[Czorsztýnsky sled|czorsztynskou bradlovou jednotkou]]. Tú predstavuje vápencová doska s prevráteným vrstevným sledom, strmo uklonená na severozápad. Skladá sa hlavne zo svetlých a ružových [[Ľaliovky|krinoidových]] (ľaliovkových), [[bioherma|biohermných]] ([[útes]]ových) a [[calpionela|calpoionelových]] [[vápenec|vápencov]], ako i [[Oxford (geologické obdobie)|oxfordských]] a [[bajok|bajockých]] vápencov, ktoré sedimentovali hlavne od strednej po vrchnú juru až spodnú kriedu v plytkom mori, o čom svedčí napríklad aj prítomnosť fosílnych ľalioviek. Bradlo na ktorom sa nachádza hrad tvoria biele krynoidovékrinoidové vápence, taktiež patriace do czorsztynskej jednotky, v ktorom možno pozorovať [[neptunická žila|neptunické žily]] ružového kalového vápenca. Samotný hrad bol postavený čiastočne z tunajšieho krynoidovéhokrinoidového bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu. Sedlo, ktoré oddeľuje bradlo Vršatec-Javorník od Chmeľovej bolo kedysi tvorené [[slieň]]mi, [[pieskovec|pieskovcami]] a [[ílovec|ílovcami]], no do dnešných dôb boli z veľkej časti [[Deštrukcia (geológia)|denudované]] a zvetrávaním obnažili krynoidovékrinoidové a biohermné vápence.

Oblasť Chmeľovej je vnútorne [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] komplikovanejšia, možno tu pozorovať niedzicko-pruskú i czorsztynskú sériu. Narozdiel od oblasti Vršatec-Javorník, mohlo v tejto oblasti prebehnúť vrásnenie, kvôli menšej mocnosti vápencových súvrství. V juhozápadnej časti sa tu našli aj vrstvy vulkanických hornín asi 50 m široké a 300 m dlhé v nadloží púchovských slieňov. Pozostáva z hyaloklastík[[hyaloklast]]ík, skladajúcich sa z [[leucit]]u a [[tefrit]]u, ktoré sú čiastočne zmiešané s okolitými sedimentami. Vulkanické horniny v oblasti Vršatca pocházajú pravdepodobne z cenomanu až maastrichtu (vrchnej kriedy), čo bolo datované podľa nájdených fosílií mikroskopických prvokov rodu [[Dierkavce|foraminifera]].

Spod vrstiev [[kvartér]]nych [[usadená hornina|sedimentov]] na niektorých miestach preniká na povrch slieňový obal [[Kysucko-pieninský sled|Kysuckej jednotky]]. Skladá sa z hlbokovodných vrstiev [[Jura (geologické obdobie)|jurských]] slieňov a [[radiolarit|radiolaritov]]. Doskovité útvary radiolaritov možno nájsť južne od Hornej Lysej (819 m n. m.). Horniny bradlového obalu sú ďalej reprezentované škvrnitými slieňovými vápencamislieňmi s vložkami [[bridlica|bridlíc]] zo začiatku strednej [[Krieda (geologické obdobie)|kriedy]], ktoré možno nájsť najmä severne od Hornej Lysej. Po okrajoch sú bradlá obklopené kvartérnymi[[kvartér]]nymi svahovými sedimentami. Z juhu zasahuje do oblasti [[lopenícka formácia]] flyšovej bielokarpatskej jednotky.

Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého mora, [[amonity]], [[belemnity]], [[ľaliovky]], ''[[foraminifera|foraminifery]]'', ''[[radiolaria|radiolárie]]'', [[prvok]]y ''[[calpionela]]'', [[lastúrnik]]y ''[[posidonia]]''. Boli tu opísané niektoré [[endemit]]ické druhy. Vršatské bradlá ďalej nadväzujú na bradlové pásmo, ktoré severovýchodne vystupuje v podobe [[Červenokameňské bradlo|Červenokamenského bradla]], [[Lednické bradlo|Lednického bradla]] a ďalej pokračujú k [[Púchov]]u.