|
haha
{{Infobox Osobnosť|
Meno = Ján Borodáč |
Portrét = |
Popis = divadelný [[režisér]], [[herec]], [[pedagóg]] a prekladateľ |
Dátum narodenia = [[18. jún]] [[1892]] |
Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] |
Dátum úmrtia = [[18. február]] [[1964]] |
Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
}}
[[Obrázok:Janko Borodáč grave.JPG|vpravo|thumb|hrob Janka Borodáča na [[Cintorín Slávičie údolie|Slávičom údolí]]]]
'''Ján Borodáč''', pseud. Ján Debnár, Janko Bystrý (* [[18. jún]] [[1892]], [[Prešov]] – † [[18. február]] [[1964]], [[Bratislava]]) je jedným zo zakladateľov a budovateľov slovenského profesionálneho [[Divadlo (umenie)|divadla]]. Bol divadelným [[režisér]]om, [[herec|hercom]], [[pedagóg]]om a prekladateľom.
== Život ==
Vyštudoval učiteľský ústav a dva roky aj pôsobil ako učiteľ vo východoslovenskom regióne (Pstrina, Kvačany). V roku [[1913]] však musel narukovať a ako vojak bol po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odvelený na [[Rusko|ruský]] front. Bol zranený a upadol do ruského zajatia, tu sa naučil po rusky, zoznámil sa s ruskou literatúrou a zapojil sa do ochotníkcej divadelnej činnosti.
V roku [[1918]] sa vracia na [[Slovensko]], kde začína opäť učiť a organizovať ochotnícke divadelné predstavenia. Práca v divadle sa mu natoľko zapáčila, že v roku 1919 odchádza do [[Praha|Prahy]], kde vôbec ako prvý Slovák začal študovať herectvo na pražskom konzervatóriu. Štúdium ukončil v roku 1921.
V sezóne [[1921]]/[[1922]] Borodáč hral v Propagačnom súbore [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]], zvanom Marška (z [[nemčina|nemeckého]] slova ''Marschkompanie''). Tu sa stretáva so svojou budúcou manželkou herečkou [[Oľga Borodáčová|Oľgou Országhovou]] a hercami [[Jozef Kello|Jozefom Kellom]], [[Andrej Bagar|Andrejom Bagarom]] a [[Gašpar Arbét|Gašparom Arbétom]]. Išlo o vôbec prvých slovenských profesionálnych hercov. Marša vykonávala zájazdovú činnosť po Slovensku so zámerom propagovať vznik slovenského profesionálneho divadla. Súbor sa však po prvej sezóne rozpadol.
Borodáč odchádza v roku [[1922]] učiť do [[Sabinov]]a, kde sa neskôr aj oženil a zo svojou manželkou Oľgou začal hrávať v ochotníckom krúžku. O dva roky neskôr, v roku [[1924]] sa rozhodlo Slovenské národné divadlo angažovať manželov Borodáčovcov. Borodáč začína vyučovať hereckú techniku na dramatickom oddelení Hudobnej a dramatickej akadémie, taktiež začína so svojími prvými réžiami. V roku [[1929]] sa stáva [[dramaturg]]om a umeleckým šéfom [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]].
V roku [[1932]] sa činoherný súbor rozdelil na slovenskú a českú činohru. Vedúcim slovenskej činohry sa stal práve Janko Borodáč. Počas [[Prvá Slovenská republika|vojnovej Slovenskej republiky]] prešlo SND z rúk súkromnej spoločnosti pod správu vládneho komisára. I sám Borodáč bol pod vplyvom dobových [[nacionalizmus|nacionalistických]] nálad, čo dosvedčujú jeho dramatické prvotiny - ''Chlapci na stráži'' a ''Juro Jánošik'' i pomerne nešťastné úpravy slovenských klasických hier, napr. [[Ján Chalupka|Chalupkovo]] ''Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali'' a [[Ján Palárik|Palárikovho]] ''Inkognita'' a ''Drotára'', ktoré vyzneli ako agitka vojnového slovenského štátu.
Po druhej svetovej vojne bol Borodáč poverený obnovou Východoslovenského národného divadla (dnes [[Štátne divadlo]]) v [[Košice|Košiciach]]. Spolu s manželkou tu pôsobil až do roku [[1953]] a využil tu svoje praktické skúsenosti, ktoré nadobudol pri budovaní Slovenského národneho divavala v Bratislave. Taktiež mení svoju divadelnú rétoriku a obracia sa k [[socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Po návrate do Bratislavy Borodáč opäť pracoval ako režisér v SND a ako pedagóg na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], kde učil herectvo a réžiu. V Bratislave pôsobil až do svojej smrti v roku [[1964]].
== Dielo ==
Borodáč ako herec, medzi rokmu [[1921]] a [[1948]] vytvoril na javiskách Slovenského národného divadla a Východoslovenského národného divadla skoto sto postáv. Jeho význam však tkvie v tom, že organizoval slovenský divadelný život a významnou mierou sa zalúžil o vybudovanie slovenského profesionálneho divadelníctva. Ako režisér sledoval najmä národno-buditeľské ciele. SND hrávalo v odnárodnených a pomaďarčených mestách, kde sa snažilo získať divákov pre nové slovenské divadlo.
| 