Farnosť svätých Petra a Pavla Oponice: Rozdiel medzi revíziami

Medzi rokmi 1707 až 1719 sa farnosť Oponice spojila s farnosťou Kovarce. Označovaná bola ako farnosť Kovarce-Oponice no niekedy iba ako farnosť Kovarce. Oponice boli pokladané za jej filiálku. Nejestvuje však žiadny dokument, ktorý by oficiálne potvrdzoval takéto cirkevnoprávne ustanovenie. Spoločný farár sídlil v obci Kovarce. Dôležité je však zdôrazniť, že hoci farnosti boli spojené, všetky obrady a sviatosti sa v každej obci konali osobitne. Na jasné rozlišovanie iste poukazuje aj fakt, že hoci farnosti boli spojené, predsa matriky sa viedli pre každú farnosť zvlášť. Počas tohto obdobia boli založené dve matričné knihy, do ktorých sa spoločne zapisovali údaje o vykonaných krstoch, sobášoch a pohreboch. Prvú matričnú knihu zaviedol v nedeľu 30.707.1719 kovarsko-oponický farár Ján Mihalovič (±1719–1723). Druhú matričnú knihu zaviedol v stredu 101.101.1777 kovarsko-oponický farár Jozef Selecký (1775–1782).

V streduDňa 15.303.1775 Svätý Otec Pius VI. (1775–1799) bulou Regalium principium zriadil na území ostrihomskéhoArcibiskupstva arcibiskupstvaOstrihom nové diecézy – Banská Bystrica, Spiš a Rožňava. Vtedy 13trinásť farností arcibiskupstvaArcibiskupstva Ostrihom bolo pripojených k diecézeDiecéze Nitra. Medzi týmito farnosťami bola aj farnosť Kovarce a farnosť Oponice, ktoré vlastne – ako som už spomínal – v tom čase boli spojené a vytvárali tak jednú farnosť Kovarce-Oponice. Obe farnosti pôvodne v rámci arcidiecézy Ostrihom patrili do archidiakonátuArchidiakonátu Nitra a dekanátuDekanátu Topoľčany. Po pripojení k diecézeDiecéze Nitra boli zaradené do katedrálnehoKatedrálneho archidiakonátu a dekanátuDekanátu Skačany. Toto rozdelenie a pripojenie podporovala aj samotná cisárovná Mária Terézia (1740–1780).