Sargon Akkadský: Rozdiel medzi revíziami

U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej [[BabylóniaAkkadská ríša|BabylónieAkkad]].

Sargon, sám semitského, nie [[sumer]]ského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto [[Akkad (mesto)|Akkad]] a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylónie, dobyl väčšinu [[Sumer]]u a [[Elam]]u. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: [[Ebla]] (veľmi významné sýrske mesto), [[Cyprus]], [[Kréta]], Magan (asi [[Omán]]), Dilmun (asi ostrovy [[Bahrajn]] a [[Failaka]]) a stredná [[Anatólia]]. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a [[prístav]]om,kultúrno-hospodárskym kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z [[Egypt]]a či [[India|Indie]]centrom.

V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké [[Daň|dane]] a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových [[Surovina|surovín]] (najmä dreva, kameňa a [[Kov|kovov]]) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná [[byrokracia]], ktorá však nedokázala ustanoviť účinnú regionálnu správu, čo vyústilo k vnútornému rozpadu ríše a jej koncu. Na konci tohto procesu sumerské mestá plynule nadviazali na predakkadskú tradíciu a obnovili mestské štátne útvary.