Štokholmská mestská knižnica: Rozdiel medzi revíziami

'''Štokholmská mestská knižnica''' je mestská [[knižnica]] mestav [[Štokholm]]e. Je časťou v čase jej výstavby rozvíjaného priestoru okolo kopca ''Observatoriekulien'' a bola prirodzeným spôsobom pripojená k univerzitným inštitúciám, ktoré tam boli postavené. Dary, prijaté na stavbu umožnili výstavbu väčšej knižnice, ako bola plánovaná.

Tvorcom tejto najväčšej mestskej knižnici vo [[Švédsko|Švédsku]] bol [[Erik Gunnar Asplund]]. Tak ako veľké množstvo jeho projektov[[projekt]]ov, tak i Mestská knižnica v Štokholme ([[1920]]-[[1928]]) prešla mnohými modifikáciami[[modifikácia]]mi počas fázy navrhovania, ale i počas [[realizácia|realizácie]]. Na rozdiel od väčšiny jeho projektov, zákazka tejto knižnice mu bola pridelená bez predošlej súťaže. A pravé z tohto dôvodu mal Asplund určitú voľnosť pri jej návrhu, čo sa odzrkadlilo samozrejme aj vo výslednej podobe diela.

Architektúra Asplundovej knižnice obsadzuje jedinečnú pozíciu v jeho celoživotnej tvorbe. Je to jeho posledné a najdôležitejšie dielo, ktoré bolo postavené pred jeho náhlou [[konverzia|konverziou]] k [[funkcionalizmus|funkcionalizmu]] koncom [[20. roky 20. storočia|dvadsiatych rokov 20. storočia]]. Je to taktiež jeho najprísnejší návrh, ktorého [[kompozícia]] je [[symetria|symetrická]] – obzvlášť neobvyklá črta v Asplundovej tvorbe.

Ešte pred samotným návrhom, Asplund spolu s hlavným knihovníkom[[knihovník]]om obdržali financie na cestu do [[USA|Spojených štátov amerických]] na štúdium a prehliadku miestnych knižníc.

* vnútorné usporiadanie musí byť navrhnuté predtým ako sa bude koncipovať [[exteriér]]

* pôdorysné[[pôdorys]]né riešenie musí umožňovať jeho prípadné neskoršie rozšírenie

V prvotnej fáze [[koncepcia|koncepcie]] prešiel postupne šiestimi kompozičnými pôdorysnými typmi: obdĺžnik, tvar '''T''', '''L''', väčší priestor zahŕňajúci centrálny dvor, grécky kríž, obdĺžnikový tvar s dvomi dvormi a napokon obdĺžnikový priestor so 4 dvormi.

Už medzi jeho prvými skicami[[skica]]mi tejto knižnice nachádzame známy valcovitý objem, ktorý dodáva budove typický charakter aj v súčasnosti, aj keď v prvotnej podobe nebol až taký dominantný. Zreteľný je vplyv [[manierizmus|manieristov]] ako [[Palladio]], [[Ledoux]] či [[Bindesböll]]. Neskôr Asplund začína kombinovať valcovitý tvar so zvyškom budovy. Skúšal možnosti symetrie, [[asymetria|asymetrie]], ako aj stredové či fasádne umiestnenie.

Napokon v roku [[1922]] je publikovaná finálna podoba návrhu v [[klasicizmus|klasicistickom štýle]], ktorý pri tejto stavbe dosahuje svoj vrchol. Ide o centrálny priestor knižnice obkolesený priestorom čitární. Kompozičný rozvrh je ľahko zjednodušený, baroková[[baroko]]vá hra [[perspektíva|perspektívy]] je rozvinutá na zdôraznenie dlhého schodiska v hlavnom ceremoniálnom[[ceremoniál]]nom vstupe. Vo vestibule[[vestibul]]e nachádzame dva vstupy, ktoré prechádzajú masívnymi postrannými stenami a vedú k informačnému centru a k čitárni [[periodiká|periodík]] nachádzajúcich sa napravo a k čitárni detskej [[literatúra|literatúry]] spolu so šatňou situovanými naľavo. Asplund kládol veľký dôraz na [[komunikácia|komunikáciu]] a jednoduchý prístup aj do sekundárnych[[sekundárny]]ch priestorov ako výstavná hala, učebne pre malé študijné skupiny či [[auditórium]] a miestnosti pre [[administratíva|administratívu]].

V prípade exteriéru[[exteriér]]u, tak ako i interiéru[[interiér]]u, došlo počas samotnej stavby k rozličným zmenám. Medzi rokmi 1922 a rokom ukončenia výstavby [[1928]] boli najmenej tri návrhy, [[alternatíva|alternatívy]] na usporiadanie [[fasáda|fasády]]. Konečným výsledkom je fasáda, ktorá je zbavená všetkých ornamentov[[ornament]]ov a má jediný monumentálny vstup.

V roku [[2013]] sa plánuje rozšírenie tejto knižnice o nový objekt.