|
Bočkaj spolupracoval s Turkami, a preto pri následnom útoku Turkov na Ostrihom Bocskayove vojská mali za úlohu spolu s pomocnými [[Tatári|tatárskymi]] oddielmi pustošiť nepriateľovi územie. To malo byť v čase, keď turecká [[armáda]] obliehala pevnosť a tým viazať sily [[cisár]]skych vojsk. Tureckej armáde sa podarilo [[29. september|29. septembra]] [[1605]] dobyť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], keď sa už predtým zmocnila [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]]u. [[17. október|17. októbra]] [[1605]] kapitulovali pred bočkayovskými oddielmi na čele v Valentínom Drugethom aj [[Nové Zámky]], údajne preto, aby pevnosť nedobili Turci.
[[Štefan Bočkaj]] vo svojom testamente Valentína Drugetha ustanovil za svojho nástupcu, ale sedmohradským kniežaťom sa stal Žigmund RákocziRákoci. V roku [[1608]] sa zúčastňuje spolu s [[Juraj III. Drugeth|Jurajom III. Drugethom]] na korunovácii [[Matej II.|Mateja II]]. Valentína Drugetha nový kráľ povýšil na krajinského sudcu Juraja vymenoval za župana zemplínskej stolice.
Valentín I. písanie svojho denníka ukončil 19. novembra 1605. Štefan Bočkaj zomrel v Košiciach v roku 1606 ako vládca Sedmohradska a troch východouhorských stolíc. Vo svojom testamente odporúča Sedmohradčanom, aby Valentína ustanovili za svoje knieža. Ten robil všetko, čo mohol, aby [[titul]] získal. K tomuto cieľu použil aj svoju manželku Alžbetu, ktorú primäl k tomu, aby šla za otcom [[Žigmund RákocziRákoci|Žigmundom RákoczimRákocim]]. Mala ho presvedčiť, aby neprijal túto kandidatúru, ale umožnil ju svojmu zaťovi Valentínovi. Stavy si ale zvolili Žigmunda RákoczihoRákociho. Valentín, sklamaný a znechutený z takéhoto záveru, začal sa odškodňovať z Bočkajovho bohatstva a odvliekol do Humenného všetky cennosti na sedemnástich vozoch. Medzi nimi boli aj dve koruny: srbská a grécka a množstvo zlatého a strieborného riadu, ako aj veľké množstvo razených mincí. Medzi drahými kameňmi vynikal zvlášť [[rubín]], ktorý veľkosťou prevyšoval vajce orientálneho holuba, takzvaný karbunkul, ktorý svietil ako červené [[víno]]. K jeho majetkom pribudli aj ním obsadené hrady [[Veľký Kamenec (hrad)|Veľký Kamenec]] a [[Chust]]. Po uzavretí mieru podnecoval Valentín I. hajdúchov na nový odpor. Hajdúsi sklamaní z celej vzniknutej situácie chceli nového vodcu, a preto vyhlásili Valentína I. za kráľa a na hlavu mu položili jednu z Bočkajových korún. Zároveň už Mikuláš Bočkaj zorganizoval 15-tisícovú armádu a s pomocou Turkov začal šíriť hrôzu. Začalo vznikať veľké nebezpečenstvo, a preto bola zvolaná porada komisárov do [[Bratislava|Bratislavy]] dňa [[6. január]]a [[1608]]. Títo komisári boli určení na to, aby nastolili poriadok. Valentín I. si konečne uvedomil, aká je reálna situácia, a vzdal sa boja. Po vyjednávaní boli hajdúchom priznané z minulosti patriace územia, Mikuláš Bočkaj bol povýšený na baróna. Valentín I. sa zmieril s cisárom Rudolfom a pomohol Matejovi II. (1608-1619) dostať sa na uhorský trón. Zomrel vo veku 32 rokov dňa [[9. november|9. novembra]] [[1609]] na svojom Užhorodskom hrade. Príčinou smrti bolo pravdepodobne otrávenie nepriateľmi. Šarišskopotocký kronikár zaznamenal, že ''„zomrela veľká opora národa s božej matky cirkvi cum suspicione veneni“'' (na podozrenie z otravy) Z prvého manželstva mal Valentín I. jedného syna Štefana VI., ten však už už o tri roky po smrti svojho otca zomiera, ako to uvádza blatnopotocký kronikár:
: ''„16.marca v roku 1612 zomrel pozostalý syn váženého a veľkomožného Valentína Humenského, Štefan (VI.), ktorý zomrel ako jeho otec-suspicione veneni (na podozrenie z otravy). Predchádzajúceho dňa ešte hostil Juraja III. Humenského (ktorý bol jeho strýkom). Hneď tretieho dňa sa Juraj (III.) ubytováva na Užhorodskom hrade.“''
Ním sa táto Drugethovská vetva skončila.
|
