Ignác Alpár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
prepísané |
d Posledné úpravy používateľa 217.12.48.110 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Bronto |
||
Riadok 1:
{{na úpravu}}
'''Ignác Alpár''' (staršie písanie ''Ignácz Alpár''; maď. ''Alpár Ignácz''; *[[17. január]] [[1855]], [[Budapešť]] - †[[27. apríl]] [[1928
4. Zdroje▼
▲ Narodil sa v Budapešti 17.januára 1855 pod menom Ignác Schöckl ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterberg, otec Matej Schöckl, stolár. V tom čase bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár po skončení základnej školy sa stane murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.
▲ Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. „Schinkelovu medailu. V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku.
Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.
▲ Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov „Herkules“ získa ocenenie Franca- Jozefa. Ešte v tomto roku sa ožení s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvorí vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napreduje a dostane sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 35 súťaží sa mu podarí 22 vyhrať.
▲ Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, goticky, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, do roku 1899) dostane miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár Franc- Jozef.
▲ Na Slovensku - v Bratislave sú známe jeho stavby ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.
▲ Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil len redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila najmä doba.
Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.
▲ V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.
V polovici 19. str. mali Piešťany vaňový kúpeľ z regulovateľnou teplotou vody v 28 kabínach, bazénový kúpeľ pre mužov, všeobecný a židovský. Hotel s kaviarňou , jedálňou a tanečnou sálou sa nachádzal vo vedľajšej budove. Veľká výstavba kúpeľov sa začala po roku 1890. V roku 1894 Ignác Alpár navrhol tzv. Kursalón s veľkou sálou na dvoch podlažiach.▼
Od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Zámok, pôvodne bol stredovekým hradom z roku 1256. Zo starého hradu sa zachovala len časť obvodných múrov a opevnenie s delenou baštou. Dnes zámok je dielom romantickej prestavby, ktorú začali rekonštruovať v roku 1887. Neskôr bola postavená podľa projektu Ignáca Alpára. Alpár kompozíciu vystupňoval k ústrednej polygonálnej veži s vysunutou galériou. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.▼
▲
▲
Podľa nim navrhnutých peňažných ústavov bol postavený prví Palác burzy (Tőzsdepalota), naproti nej sa nachádza Rakúsko- Uhorská banka, ktorú tiež navrhol Alpár. Obidve budovy sa dokončili v roku 1905. Po týchto zákazkách vyhral aj súťaž na výstavbu Budapeštianskej obchodnej banky, ktorú dokončili ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny (v rok 1908). Medzi jeho diela patria aj Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker , Ministerstvo financií, Prvá budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.▼
▲Podľa nim navrhnutých peňažných ústavov bol postavený
Za uznanie jeho celoživotnej tvorby, na počesť jeho 70. narodenín, sa umiestni pamätná tabuľa na stene známej historickej budovy „Vajdahunyadvár“ ▼
▲
*1.Architektúra Slovenska v 20.storočí: Dulla, Moravčíková, Slovart 2002
*2.Architektúra na Slovensku 1918-01945 : Martin Kusý
|