Bitarová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +en |
Drdák František |
||
Riadok 27:
'''Bitarová''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Žilina|Žilina]].
Obec Bitarová
Územie obce Bitarová leží v západnej časti Žilinskej kotliny v úvalovitej doline Bitarovského potoka. Takmer odlesnený pahorkovitý povrch chotára s močaristými úvalinami a plochými chrbtami tvorí treťohorný plyš na stráňach íľovitých hlín. Má hnedé lesné pôdy. Malé lesné plochy sú na juhozápade a severovýchode obce. Nadmorská výška stredu obce je 380 metrov a v chotári 670 až 506 metrov.
Obec má mierne teplé a vlhké podnebie. Priemerná ročná teplota je okolo 8°C, januárová – 3°C až – 4°C, júlová sa pohybuje okolo 18°C. Obdobie bez mrazov trvá asi 200 dní, naproti tomu obdobie s priemernou dennou teplotou pod 0°C trvá približne 60 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 700 – 800 mm. Z hľadiska klimatického je územie s vyžšími priemernými teplotami, so suchým podnebím a chladnou zimou.
Oblasť obce Bitarová nie je bohatá na živočíchy. Z divožijúcich možno spomenúť jaštericu obyčajnú, skokana štíhleho, srnca hôrneho a viaceré druhy chrobákov. Na jar a v jeseni vedie cez Bitarovú migračná cesta vtáctva.
Sídlo lužickej a púchovskej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovenský mohyľník z doby Veľkomoravskej ríše – to sú prvé znaky osídlenia na území obce Bitarová.
V čase raného feudalizmu obec patrila do provincie Vág a jej územie bolo spolu s celou priľahlou oblasťou pripojené k Uhorsku ku koncu 11. storočia. Po prvýkrát sa Bitarová oko obec spomína v roku 1393, ale dá sa predpokladať, že je omnoho staršia. Jej vznik sa môže datovať na začiatok 13. storočia. Bola časťou panstva Lietava.
Názov obce Bitarová pochádza vraj z mena Bitter. Bitter žil v 13. storočí a za svoje služby dostal od zemepána právo založiť osadu.
V období vlády Jozefa II. ( 1780 – 1790 ), obec patrila do komitátu Trenčín, bola súčasťou nitrianskeho dištriktu, Trenčianskej stolice a Trenčianskej župy. Po vzniku prvej Československej republiky patrila Bitarová do okresu Žilina a do bánovského obvodného notariátu v Žiline.
Ako už bolo spomenuté, názov obce pochádza od jej zakladateľa Bittera. V priebehu rokov však prešiel mnohými zmenami. V roku 1393 to bola Bytterfolna, v roku 1474 Bytharow, v roku 1598 zasa Bitharowa, v roku 1773 Bittarowa, maďarský názov Bittarova alebo Bitérfolva. Od roku 1920 až do dnešných čias sa obec nazýva Bitarová.
Podľa urbára z roku 1417 bol lietavským panstvom ustanovený dedinský richtár.
Za vernosť panstvu Lietava, 6. februára 1623 udelila hrabienka Alžbeta z Csobora, ktorá bola hrabienkou z Oravy, zo stolice oravskej Lietavy, doživotné richtárstvo p. Labudovi. Taktiež mu bol a aj jeho potomkom pridelený majetok do doživotného vlastníctva.
Bitarová mala v roku 1594 desať domov, v roku 1720 dvanásť daňovníkov, v roku 1784 tridsaťštyri domov, tridsaťšesť rodín a dvesto dvadsaťpäť obyvateľov.
V roku:
1828 tridsaťdva domov a dvesto sedemdesiat obyvateľov
1869 dvesto štyri obyvateľov
1880 dvesto dvadsaťšesť obyvateľov
1890 dvesto dvadsaťpäť obyvateľov
1900 dvesto šesťdesiatjeden obyvateľov
1910 dvesto deväťdesiatštyri obyvateľov
1921 dvesto deväťdesiatjeden obyvateľov
1930 tristo osem obyvateľov
1940 tristo štyridsaťtri obyvateľov
1948 tristo šesťdesiat sedem obyvateľov
1961 štyristo sedemdesiat obyvateľov
1970 päťsto dvadsať obyvateľov
Zachované správy svedčia o tom, že od prvopočiatkov feudálneho osídlenia sa obyvateľstvo venuje poľnohospodárstvu. Prejavuje sa to v dokladoch o pozemkovom vlastníctve z roku 1604, v urbárskych listinách z roku 1623 a v ďalších listinách. Obyvatelia obce sa však zaoberali aj prácou v lesoch, včelárstvom, ovčiarstvom a v 17. storočí sa v Bitarovej rybárčilo, pretože sa tu nachádzali rybníky na chov kaprov.
Bitarová bola hromadná dedina so znakmi nepravidelnosti. Staršie domy boli zrubové, priestorové a kryté slamou. Sýpky zrubové s voľne nasadenou strechou. V prvej tretine 20. storočia ich vymenili domy murované a trojpriestorové.
Podľa urbára z roku 1539 mala Bitarová 7 sedliakov, 5 roľníckych usadlostí, 6 bezroľníckych domov a jeden fojt. Z toho obdobia pochádza aj pridomové hospodárstvo, o čom svedčia aj naturálne povinnosti. Na jednu sesiu, t.j. udalosť bolo treba odovzdať 1 culubus pšenice, 1 culubus jačmeňa a ovsa, 2 horce chmeľu, ďalej ročne 4 sliepky, 2 husy a donácie pre pánsku kuchyňu. Je zaujímavé, že už v tomto čase sa na území Bitarovej pestoval chmeľ. V súčasnosti sa chmeľ nepestuje. V roku 1589 na hospodárskom majetku panstva Lietavského hradu boli domy pre služobníctvo, hospodárske budovy, ovocné záhrady, chmeľové plantáže, orné zeme, dobytok a hydina. V rybníkoch sa chovali kapre. V tomto období vznikol na území obce Bitarová majer.
Podľa účtovnej knihy z roku 1604 začali prenajímať ľuďom, obyvateľom obcí pozemky za určité poplatky, dávky a služby poskytované hradnej správe. Ako dávky ľudia odovzdávali pšenicu, jačmeň, ovos, múku, chmeľ, sliepky, husi, maslo, husie kože a podobne. Správcom majetku bol šoltýs, ktorého vymenoval zemepán. Mal právo súdiť a riadiť poddaných a rozhodovať nad nimi.
V roku 1626 mala Bitarová fojta Juraja Labudu, ktorý bol povinný odovzdávať panstvu za dedinu kaprov, soľ, obilie a tiež mal povinnosť dávať produkty z chovu oviec.
Sedliaci v Bitarovej:
Jurit Klimo, Juro Drdák, Kubo Smieško
Hoferi:
Jurit Skypala, Matej Gašperec, Jurit Hlovolit, Jano Kada, Michal Klimo,
Gašper Klimo
Spoločne platili dlh svätojúrsky, t.j. 25 – 75 dechtárov, a dlh svätomichalský, t.j. 6 júr sena, 2 merice žita, 2 merice jačmeňa, 2 merice ovsa, 12 husí, 4 kury, 50 vajec. Hotové peniaze 25 dechtárov.
Za vlády Zápoľovcov v roku 1487 – 1540 bola dedina spustošená a na hospodárskom poklese. Podľa prvých písomností bola oblasť Bitarovej zničená aj počas vpádu Tatárov v roku 1243.
V prvej polovici 16. storočia je každá usadlosť pod vplyvom tureckého nebezpečenstva povinná vydať jedného muža na šesť neskôr na dvanásť dní prác ročne na stavby a zabezpečenie pevnosti hradu. Je povinná vydať jeden povoz do tábora.
V roku 1526 podľa zákona musí každý schopný poddaný ísť do boja osobne. Ľud tiež musel prispievať na stavbu kostola.
Prvé zápisy v matrike lietavskej fary sú z roku 1725. Prvým zapísaným občanom v Bitarovej je Sutana Katyanska dňa 19. januára 1725. V tomto roku sa v Bitarovej narodilo 6 detí, a to 6. júla Adam Kada, 29. augusta Catterina Labuda a 29. septembra Chovonska ( zapísaní ).
V matrike sú odpisy rodných listov, záznamy o príjmoch, o cholere, o birmovcoch v roku 1828, 1841, 1859 a 1897. V čase cholery, ktorá obec postihla v rokoch 1831 – 1836 zahynulo 58 ľudí.
Zo súdnych sporov je najzaujímavejší protest obyvateľstva obce Bitarovej z roku 1873 k hlavnému županovi Trenčianskej stolice proti násilnému vykonávaniu komasácie žilinským mešťanom Karolom Ďurišom. Ďalší spor medzi spolumajiteľmi panstva Lietava a obce Bitarová o usporiadaní urbárstva, oddelenie pasienkov a vyčlenení lesov v roku 1853 – 1872.
Dodatkom o charaktere obce bola aj obecná pečať. Na pečati obce Bitarovej použitej na listinách v rokoch 1855 – 1870 je halúzka, rastlinka so šiestimi širokými listami. J e to dosť primitívna práca. Nad ňou v oblúku sa nachádza legenda „ Sigiel – Bittarova “. Rozmery pečate sú 24 x 30 mm.
{{Slovenský výhonok}}
| |||