Ignác Alpár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 217.12.48.110 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Bronto
úpravy
Riadok 1:
{{na úpravu}}
=='''Ignác Alpár'''==
'''Ignác Alpár''' (staršie písanie ''Ignácz Alpár''; maď. ''Alpár Ignácz''; *[[17. január]] [[1855]], [[[[Budapešť]]]] - †[[27. apríl]] [[1928]]) bol[[[[Zurich]]]]) uhorský architekt,Predstaviteľom budapeštianskej neskorej eklektiky.
 
{{Infobox Osobnosť|
Predstaviteľom budapeštianskej neskorej eklektiky. Narodil sa v Budapešti 17.januára 1855 pod menom Ignác Schöckl ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterberg, otec Matej Schöckl, stolár. V tom čase bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár po skončení základnej školy sa stane murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.
Meno = Ignác Alpár|
Portrét = |
Popis = architekt |
Dátum narodenia = [[17. január]] [[1855]] |
Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = [[27. apríl]] [[1928]] |
Miesto úmrtia = [[Zurich]], [[Švajčiarsko]] |
}}
'''Obsah'''
 
1. Biografia
*1.1 Mladosť a vysoká škola
*1.2 Práca
2. Tvorba
*2.1 Významné obdobie jeho tvorby
*2.2 Tvorba na území Slovenska
*--Reálna škola na Zochovej ulici
*--Evanjrlické lýceum, Palisády
*--Kursalon Pieštany
*--Smolenický zámok
*2.3 Tvorba na území Madarska
*2.4 Charakteristika jeho tvorby
==4. Zdroje==
 
=='''Biografia'''==
'''Mladosť a vysoká škola'''
 
Predstaviteľom budapeštianskej neskorej eklektiky. Narodil sa v Budapešti 17.januára 1855 pod menom Ignác Schöckl ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterberg, otec Matej Schöckl, stolár. V tom čase bol majiteľomMajiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár po skončení základnej školy sa stane murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.
'''Práca'''
 
Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. „Schinkelovu medailu. V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku.
V rokoch 1882 -1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.
V rokoch 1882 -1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov. Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov „Herkules“ získa ocenenie Franca- Jozefa. Ešte v tomto roku sa ožení s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvorí vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napreduje a dostane sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 35 súťaží sa mu podarí 22 vyhrať.
 
=='''Tvorba'''==
Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, goticky, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, do roku 1899) dostane miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár František Jozef.
 
V rokoch 1882 -1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov. Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov „Herkules“ získa ocenenie Franca- Jozefa. Ešte v tomto roku sa ožení s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvorí vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napreduje a dostane sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 35 súťaží sa mu podarí 22 vyhrať.
Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.
'''Významné obdobie jeho tvorby'''
 
Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, goticky, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, do roku 1899) dostane miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár FrantišekFranc- Jozef.
Na Slovensku - v Bratislave sú známe jeho stavby ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.
 
'''Tvorba na území Slovenska'''
Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil len redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila najmä doba.
 
Na Slovensku - v Bratislave sú známe jeho stavby ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.
 
''Reálna škola na Zochovej ulici''
 
Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil len redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila[[Názov najmäodkazu]] doba.
Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.
 
''Evanjrlické lýceum, Palisády''
 
V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.
 
''[[Kursalon]] Pieštany''
V polovici 19. str. mali Piešťany vaňový kúpeľ z regulovateľnou teplotou vody v 28 kabínach, bazénový kúpeľ pre mužov, všeobecný a židovský. Hotel s kaviarňou , jedálňou a tanečnou sálou sa nachádzal vo vedľajšej budove. Veľká výstavba kúpeľov sa začala po roku 1890. V roku 1894 Ignác Alpár navrhol tzv. Kursalón s veľkou sálou na dvoch podlažiach.
 
V roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej,jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
Od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Zámok, pôvodne bol stredovekým hradom z roku 1256. Zo starého hradu sa zachovala len časť obvodných múrov a opevnenie s delenou baštou. Dnes zámok je dielom romantickej prestavby, ktorú začali rekonštruovať v roku 1887. Neskôr bola postavená podľa projektu Ignáca Alpára. Alpár kompozíciu vystupňoval k ústrednej polygonálnej veži s vysunutou galériou. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
 
''Smolenický zámok''
Alpárove diela, ktoré navrhoval v skorších rokoch, majú znaky historizmu. Len neskoršie používa formy z renesancie a z baroka, ktoré často aj mieša, niekedy z východnými prvkami. Na niektorých jeho stavbách môžeme zbadať aj prvky secesie ktoré vplývajú, hlavne na prelome storočia, na výzor a na konštrukciu jeho budov. Pri veľkolepých občianskych stavbách je pôdorys a dispozícia vyriešená jedinečne na tú dobu. Túto jedinečnosť môžeme vidieť aj na pôdoryse Rakúsko-Uhorskej banky.
 
Od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
Podľa nim navrhnutých peňažných ústavov bol postavený prvá Palác burzy (Tőzsdepalota), naproti nej sa nachádza Rakúsko- Uhorská banka, ktorú tiež navrhol Alpár. Obidve budovy sa dokončili v roku 1905. Po týchto zákazkách vyhral aj súťaž na výstavbu Budapeštianskej obchodnej banky, ktorú dokončili ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny (v rok 1908). Medzi jeho diela patria aj Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker , Ministerstvo financií, Prvá budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.
 
'''Tvorba na území Maďarska'''
Za uznanie jeho celoživotnej tvorby, na počesť jeho 70. narodenín, sa umiestni pamätná tabuľa na stene známej historickej budovy „Vajdahunyadvár“
 
Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianských stavieb ako nap. Rakúsko- Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianská obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapešťianská poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.
'''Charakteristika jeho tvorby'''
 
Alpárove ranné diela majú znaky historizmu. Neskôr používa prvky z renesancie a z baroku. Na prelome storočia, na niektorých jeho stavbách, sa objavujú prvky secessie.
Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.
 
Jeho celoživotnú tvorbu pripomýna pamätná tabuľa umiestnená na stene nim postavenej známej historickej budovy "Vajdahunyadvár" v Budapešti.
 
=='''Zdroje'''==
 
==Zdroje==
*1.Architektúra Slovenska v 20.storočí: Dulla, Moravčíková, Slovart 2002
*2.Architektúra na Slovensku 1918-01945 : Martin Kusý
Řádek 35 ⟶ 87:
*4.Vývoj architektúry IV : Lukáčová
*5.ABC kultúrních památek : Pešina, Kibic , Praha 1985
*6.[[www.sulinet.hu]]
*7.[[www.mnb.hu]]
*8.[[www.vendégváró.hu]]
 
[[en:Ignac Alpar]]