Verzia z 22:06, 11. november 2007 upraviť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 291 editací d →‎= Interiér vily= ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:02, 25. november 2007 upraviť vrátiť 213.151.217.142 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 5: Vilu nechal postaviť pre seba a svoju manželku významný český stavebný podnikateľ Ing. Dr. [[František Müller]]. Bol spolumajiteľom veľkej českej stavebnej firmy ''Kapsa a Müller'', založenej v [[Plzeň\|Plzni]] roku [[1870]] otcami oboch podnikateľov, ktorá sa špecializovala predovšetkým na realizáciu [[železobetón]]ových konštrukcií, priemyselných, dopravných a vodných stavieb a verejných budov. Firma často používala nové stavebné postupy a technické metódy. Na ~~doporučene~~odopor[4anie architekta Karla ~~Lhoty~~Lhotu zveril Dr. Müller návrh vily s význačnou reprezentatívnou funkciou Adolfovi Loosovi, s ktorým Lhota spolupracoval na niekoľkých Loosových plzenských zákazkách. Vzhľadom k Loosovmu zdravotnému stavu mu Lhota pomáhal i pri realizácii tohto projektu, predovšetkým pri spracovaní priestorového riešenia, čo dokladuje zachovaná zmluva o vyjasnení spoluautorstva medzi Loosom a Lhotom. === Interiér vily === Riadok 14: == Súčasnosť == Po pádu [[Československá socialistická republika\|komunistickej vlády]] bola Müllerova vila na základe [[reštitúcia\|reštitučného]] zákona vydaná dcére Eve, ktorá ju následne ponúkla na predaj. V médiách vypukla kampaň proti predaju Müllerovej vily súkromnej osobe kontroverzného finančníka. Vďaka intervencii Pražského grémia, zahraničných aktivistov a zastupiteľstva [[Praha 6\|Prahy 6]], Müllerovu vilu zakúpil Magistrát hlavného mesta Prahy. V [[jún]]i [[1995]] bola predaná do správy Múzea hlavného mesta Prahy a následne prehlásená národnou kultúrnou pamiatkou. V rokoch [[1998]] - [[2000]] prebehla rozsiahla [[rekonštrukcia]] vily a [[24. máj]]a [[2000]] bola vo vile slávnostne otvorená [[expozícia]] a ''Študijné a dokumentačné centrum Adolfa ~~Loose~~Loosa''. == Galéria ==

Villa Müller: Rozdiel medzi revíziami